Na jednej strane je viac proeurópsky západ. Na druhej zase východ, ktorý skôr hľadí smerom k Rusku.
Pohnútky voličov bývajú rôzne. A je určite zjednodušením povedať, že v roku 2010 v prezidentských voľbách bola Julija Tymošenková proeurópskym kandidátom a víťazný Viktor Janukovyč proruským. Pohľad na mapu však niečo minimálne naznačuje. Medzi hlavné bašty Tymošenkovej patrila ľvovská oblasť, ktorá hraničí s Poľskom. Janukovyč zase najviac bodoval v doneckom regióne na východe krajiny.
Rozdelená krajina
Ukrajinský publicista a politický expert Leonid Švec verí, že obyvatelia jeho krajiny predsa len cítia istú jednotu. "Od oranžovej revolúcie v roku 2004 už prakticky nikto nespochybňuje nezávislosť Ukrajiny,“ hovorí novinár pre Pravdu. "Nevidím hrozbu, že by sme sa rozdelili. Je však pravda, že politická rétorika strán, ktoré sú momentálne v konflikte, sa stále vyvíja,“ priznáva Švec.
Súčasné protivládne protesty teda do istej miery predsa podčiarkujú schizofréniu Ukrajiny. "Bohatý a pokojný sused. To sú podmienky, za ktorých sa Poľsko cíti v súvislosti s Ukrajinou bezpečne,“ citovala webová stránka novín Kyiv Post premiéra Donalda Tuska. "Ukrajina, ktorú rozdeľuje vnútorný boj, bude skôr či neskôr veľmi vážnym problémom pre celý región, nielen pre Ukrajincov,“ uviedol minulý týždeň poľský predseda vlády. Tusk si dokonca myslí, že konanie prezidenta Janukovyča doviedlo krajinu k kritickému bodu, keď je v stávke jednota štátu.
"Súhlasil by som s poľským premiérom,“ reaguje Marcel de Haas z Holandského inštitútu pre medzinárodné vzťahy – Clingendael. "Dramatické zmeny sa predsa len sústredili na Kyjev, ale teraz sa šíria po krajine. V najhoršom prípade sa časti západnej Ukrajiny, napríklad okolo Ľvova, čo je hlavný región naladený proti Janukovyčovi, odtrhnú od metropoly,“ povedal expert pre Pravdu.
De Haas predpokladá, že Janukovyč stále kontroluje bezpečnostné zložky. "Ak miestne veliteľstvá sympatizujú s jedným či druhým táborom, môžu sa k protestom pridať. V prípade, že na seba narazia rôzne naladené skupiny, môže to viesť aj ku krviprelievaniu,“ dodáva bezpečnostný analytik.
Kým Tusk varuje pred možným rozpadom Ukrajiny, nie je celkom jasné, čo by vyhovovalo Rusku. "Keby Moskva prejavila veľkú vôľu rozdeliť nás a Západ by nebol proti, nezvládli by sme to,“ hovorí politický expert Anton Šechvotcov, ktorý sa zaoberá aj radikalizáciou spoločnosti. "V 90. rokoch na tom Kremeľ pracoval, ale potom mal vlastné problémy, v Čečensku a podobne. Rusko však chápe, že by bolo preň veľmi ťažké ovplyvniť dianie na západe. A je zaujímavé vidieť, čo sa deje v súvislosti s protestmi. Na východe ich podporujú radikálni futbaloví fanúšikova. Proruskí krymskí kozáci sa stavajú tiež na stranu demonštrantov s tým, že ak nová moc bude chcieť Krym poukrajinčiť, vyrieši sa to potom,“ opisuje pre Pravdu situáciu Šechvotcov.
Ukrajinský expert Maksym Bugriy z Jamestown Foundation tiež vidí hrozbu balkanizácie jeho krajiny. "Nevyplýva to však z geopolitického rozdelenia ľudí medzi Rusko a Európu. Dôvodom sú slabé ukrajinské politické inštitúcie a nedostatočný právny štát. Miestne elity v niektorých regiónoch majú značnú moc. Zamurovali sa prostredníctvom korupcie,“ pripomína pre Pravdu Bugryi. "Protestujúci však preberajú moc nad miestnymi vládami, čo sú prezidentovi ľudia. Je to tiež signál úpadku regionálnej a centrálnej moci,“ povedal Bugriy.
Užitočné protesty?
Možno je tak túžba po zmene politických pomerov a lepšom živote krokom na ceste k väčšej jednote Ukrajiny.
"Jeden môj priateľ z Artemivska v doneckom regióne hovorí, že západná Ukrajina sa mení veľmi rýchlo a už je v Európe, kým východu to bude trvať ďalších dvadsať rokov,“ vysvetľuje pre Pravdu Iryna Kravčuková, aktivistka a bývalá šéfka kancelárie vicepremiéra pre európsku integráciu.
"Po dvoch desaťročiach nezávislosti ju však akceptuje aj východná Ukrajina a už nehovorí o tom, že by sa pridala k Rusku. Možno však potrebuje viac času, aby prijala aj Európu. Hnutie na Majdane je mimoriadne prospešné, lebo zvyšuje občianske povedomie. Dáva nám tiež šancu komunikovať medzi sebou, aby sa Ukrajinci zo všetkých regiónov lepšie chápali,“ pridáva optimistický scenár Kravčuková.
Fakty o Ukrajine
- Rieke Dneper je prírodnou zemepisnou hranicou, ktorá pretína Ukrajinu na západnú a východnú časť. Historicky sa im hovorí ľavý breh a pravý breh, čomu približne zodpovedá aj rozdelenie na prozápadné a proruské regióny.
- Vzťah k Rusku rozdvojuje Ukrajinu prinajmenšom od roku 1654. Ľavobrežná časť bola vtedy pripojená k Rusku. Pravobrežnú k nemu pričlenili až po delení Poľska (1793 a 1795).
- Súčasná podoba územia siaha do roku 1954, keď sovietsky vodca Nikita Chruščov daroval Ukrajincom Krym pri príležitosti 300. výročia pripojenia Ukrajiny k Rusku.
- V súvislosti s rozpadom Sovietskeho zväzu Ukrajina vyhlásila nezávislosť. Bolo to 24. augusta 1991.
- Keďže niektoré územia Ukrajiny boli v minulosti súčasťou Poľska, Rakúsko-Uhorska, Československa a Rumunska, západné oblasti (na rozdiel od východných) majú stále silné kultúrne väzby na strednú Európu.
- Proruské a ruskojazyčné obyvateľstvo žije hlavne na priemyselnom východe štátu, čo je domáca pôda prezidenta Viktora Janukovyča. Pochádza z Doneckej oblasti, ktorá je ťahúňom ťažkého priemyslu.
- Prevažne poľnohospodársky a chudobnejší západ Ukrajiny vidí svoju budúcnosť v integrácii s Európskou úniou. Mnohí ľudia stadiaľ odchádzajú za prácou do krajín EÚ. Aj počet ľudí, ktorí ovládajú ukrajinčinu, je v západnej časti výrazne vyšší ako na východe.
- Viac ako tri štvrtiny obyvateľov (78 percent) sa považujú za etnických Ukrajincov. Podiel Rusov predstavuje 17 percent. Ukrajinčina je materinský jazyk 67 percent obyvateľstva, ruština viac ako 30 percent.
- Na náboženskej mape prevláda pravoslávna cirkev (dve tretiny), ktorá je však rozdelená na tri časti. Popri cirkvi vernej Moskve pôsobia dve autonómne pravoslávne štruktúry, ktoré neuznávajú moskovskú nadradenosť. Ku gréckokatolíckej cirkvi, ktorá má najsilnejší vplyv na západe Ukrajiny, sa hlási 5 miliónov veriacich.
- Oranžová revolúcia na konci roku 2004 ukázala, ako je Ukrajina rozdelená na dva tábory. Po sfalšovaných prezidentských voľbách sa konalo opakované hlasovanie. Zvíťazil Viktor Juščenko, Julija Tymošenková sa stala premiérkou. Prozápadnú koalíciu však oslabili vnútorné spory a nesplnené nádeje mnohých voličov. V ďalších voľbách uspel Janukovyč, ktorý zvíťazil nad Tymošenkovou.
(čtk)