Parlament odhlasoval odpustenie trestov zadržaným demonštrantom po viac ako 12 hodinách na mimoriadnej schôdzi. Protestujúci musia opustiť vládne budovy, ktoré im slúžia ako riadiace centrá pre demonštrácie, alebo ich používajú ako núdzové nocľahárne. V Kyjeve sú podľa AP najmenej tri objekty, ktoré poskytujú kľúčové zázemie pre demonštrácie na tunajšom hlavnom námestí.
V stredu sa po prvýkrát stretla ukrajinská vláda v demisii. Odstupujúci premiér Nikolaj Azarov, ktorý odmietol dočasnú vládu riadiť, odovzdal podľa agentúry Interfax vedenie kabinetu doterajšiemu vicepremiérovi Sergejovi Arbuzovi.
V ukrajinskej metropole panoval počas dňa napätý pokoj. Účastníci protestov, ktoré trvajú viac ako dva mesiace, zotrvávajú v centre mesta, ale podľa dostupných informácií zachovávajú pokoj. Čakali na to, kým zákonodarný zbor splní ďalšiu z ich požiadaviek a schváli zákon o amnestovaní zadržaných demonštrantov.
Avšak opozícia už v predstihu dala najavo, že sa s tým nemieni uspokojiť. Chce trvať aj na vypísaní predčasných volieb, ako parlamentných, tak prezidentských.
Napätú atmosféru dokumentovali informácie niektorých ukrajinských médií, podľa ktorých sa vláda pripravuje na to, že nakoniec proti demonštráciám predsa len zasiahne silou. Jeden z opozičných predákov Arsenij Jaceňuk v noci na stredu vyhlásil, že trvá nebezpečenstvo vyhlásenia výnimočného stavu.
Podľa Jaceňuka kolujú informácie o tom, že prezident Viktor Janukovyč rozoslal armádnym jednotkám špeciálne vyhlásenie, v ktorom poukazuje na nutnosť obnoviť v krajine ústavný poriadok. Vyhlásenie je „inými slovami o tom, aby armáda podporila súčasného prezidenta“, dodal Jaceňuk.
Špekuluje sa tiež o chystanom posilňovaní špeciálnych policajných jednotiek Berkut a Grifon. Denník Ukrajinská pravda napríklad napísal, že šesť príslušníkov špeciálnej jednotky Alfa z Ivano-Frankivskej oblasti natočili na videozáznam so žiadosťou o uvoľnenie, pretože ich vedenie chcelo poslať do Kyjeva.
Na druhej strane ministerstvo vnútra v stredu poprelo informácie, ktoré sa objavili v niektorých médiách o zámere vlády až sedemnásobne rozšíriť početný stav zásahových jednotiek na 35-tisíc mužov. Berkut má teraz 4-tisíc príslušníkov a Grifon okolo tisíc.
Leonid Kravčuk: Ukrajina je na pokraji občianskej vojny
Ukrajina je na pokraji občianskej vojny, keďže sa spor medzi predstaviteľmi krajiny a demonštrantami ocitol na mŕtvom bode, povedal prvý ukrajinský prezident od získania nezávislosti krajiny Leonid Kravčuk v stredu v parlamente. „Celý svet si uvedomuje a aj Ukrajina si uvedomuje, že krajina je na pokraji občianskej vojny,“ povedal Kravčuk, ktorý stál na čele Ukrajiny v rokoch 1991–1994 v emocionálnom príhovore. „Je to revolúcia, je to dramatická situácia, v ktorej musíme konať s veľkou zodpovednosťou,“ povedal Kravčuk poslancom, ktorí na jeho slová reagovali nadšeným potleskom.
Schválenie zákona o amnestii podmieňuje prezident záväzkom, že skupiny opozičných aktivistov opustia okupovaný stred Kyjeva, najmä miestnu radnicu, sídlo odborov a dve ministerstvá. Vodcovia opozície sa k prezidentskej podmienke jasne nevyjadrili. Podľa ukrajinských médií nie je isté, že majú dostatok autority potrebnej k tomu, aby radikálni demonštranti v uliciach ich výzvy vypočuli. Šéf opozičnej strany UDAR Vitalij Kličko vyhlásil, že od hlavnej požiadavky, ktorou je demisia Janukovyča a nové voľby, opozícia neustúpi.
V Kyjeve rokovala ministerka zahraničia EÚ Catherine Ashtonová, ktorú dramatický vývoj udalostí prinútil prísť do ukrajinskej metropoly oproti pôvodným plánom o dva dni skôr. Ashtonová má jednať s Janukovyčom i s vedúcimi opozičnými politikmi Kličkom, Arsenijom Jaceňukom a Olehom Ťahnybokom.
Rusko požičia Kyjevu sľúbené peniaze bez ohľadu na zmenu vlády
Ruský prezident Vladimir Putin v utorok po rokovaní so špičkami Európskej únie v Bruseli potvrdil, že Rusko dodrží dohodu o pôžičke Ukrajine a zlacnení dodávok plynu bez ohľadu na zloženie vlády v Kyjeve. Moskva sa s predstaviteľmi únie dohodla aj na expertných diskusiách o ekonomických dôsledkoch asociačných dohôd, ktoré EÚ dohaduje so svojimi partnermi.
Putin sa v decembri dohodol s ukrajinským prezidentom na pôžičke 15 miliárd dolárov a znížení ceny svojho zemného plynu pre Ukrajinu o tretinu. Putin počas dňa tiež podotkol, že Ukrajina teraz žiada oddialenie splátok za plyn už aj z tejto zľavnenej čiastky.
Ruská pôžička ukrajinským úradom podľa Putina nesúvisí so snahou podporiť určitú vládu, ale s pomocou tamojším obyvateľom. „Sú to vždy normálni ľudia, ktorí trpia najviac,“ povedal ruský prezident.
Premiéri V4 odsúdili násilie na Ukrajine
O napätej situácii na Ukrajine v stredu mimoriadne rokovali aj predsedovia vlád Visegrádskej skupiny (V4). Zhodli sa pritom na tom, že ukončenie násilných demonštrácií je aj v ich záujme, keďže Ukrajina susedí s troma členskými štátmi stredoeurópskeho zoskupenia. Rokovanie sa uskutočnilo v Budapešti za účasti predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána, jeho poľského partnera Donalda Tuska, čerstvého českého premiéra Bohuslava Sobotku a slovenského premiéra Roberta Fica.
„Veci sú teraz vážnejšie. Všetko, čo sa deje na Ukrajine, sa týka aj našich krajín,“ povedal na brífingu v Budapešti maďarský premiér Orbán. Ako dodal jeho poľský kolega Tusk, Ukrajina by si mala „vybrať európsku cestu“. „Odsudzujeme násilie. A tvrdíme, že násilie nemôže viesť k násiliu a nemôže naň existovať žiadny legitímny dôvod,“ doplnil ho slovenský premiér Fico.
„Vyslovujeme veľké znepokojenie nad úlohou, ktorú na Ukrajine zohrávajú radikálne skupiny,“ dodal. Fico zároveň zdôraznil, že „Ukrajina si svoje vnútorné záležitosti musí vyriešiť sama“. „Nie je možné viesť dialóg s radikálnymi skupinami,“ vyhlásil.