Ten si dokonca vypožičal slová od ruského spisovateľa Fiodora Michajloviča Dostojevského, podľa ktorého veľa nešťastia na tomto svete pochádza zo zmätku a vecí, ktoré sa nepovedia.
Putin vyhlásil, že summit nebol o Ukrajine, ale hovorilo sa o projekte Východného partnerstva. Rusko vraj nie je proti nemu, chce však vedieť, čo to preň znamená po ekonomickej stránke. Zároveň zopakoval návrh z minulosti o zóne voľného obchodu medzi Európskou a Euroázijskou úniou. "Obe strany sa určite musia rozprávať o Ukrajine,“ pripomenul ešte pred summitom pre Pravdu Ulrich Speck z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier jednu z hlavných príčin súčasného napätia medzi Bruselom a Moskvou. "Je dôležité, aby si v osobnom dialógu vyjasnili, aké sú ich pozície. Zemepisná realita Ukrajiny je taká, že susedí s Ruskom aj EÚ. Je potrebné, aby debata existovala, hoci by sa zhodli len na tom, že sa nezhodnú,“ povedal Speck.
V novembri ukrajinský prezident Viktor Janukovyč odmietol podpísať asociačnú dohodu s EÚ. Následne sa hlava štátu obrátila na Kremeľ, odkiaľ prišla ponuka v hodnote 15 miliárd dolárov. Janukovyč ju prijal. EÚ takéto peniaze nechcela a nemohla položiť na stôl, ale obe strany sa obviňujú z ovplyvňovanie diania na Ukrajine.
"Za normálnych okolností by sa mala únia vyhnúť tejto diskusii s Ruskom. Rozhodnutia o smerovaní štátu by mali zostať vnútornou záležitosťou Ukrajincov, ktorí by ich mali predebatovať v rámci tamojšej politiky,“ povedal pre Pravdu odborník na medzinárodné vzťahy David Cadier z London School of Economics. "Formát Ukrajina-EÚ-Rusko, ktorý navrhoval Putin ešte pred krízou, by únia nemala prijímať. Najmä, ak by išlo o symbolickú štruktúru, a nie o diskusiu o podstatných otázkach. Vyzeralo by to tak, že EÚ musí ísť cez Moskvu, keď chce hovoriť s Kyjevom. A uspokojilo by to aj Janukovyča pri hraní jeho hier na rovnováhu medzi EÚ a Ruskom,“ hovorí Cadier.
Odborník si však tiež myslí, že v súčasnej situácii sa Brusel a Moskva predsa len o Ukrajine rozprávať musia. "Prioritou je zmierniť napätie, vyhnúť sa ďalším násilnostiam a napomôcť dialógu medzi vládou a opozíciou. Mohli by napríklad podporiť úlohu OBSE ako sprostredkovateľa medzi stranami konfliktu. Je však otázkou, či nie je rola Ruska a EÚ prehnaná, lebo mnoho expertov naznačuje, že protesty vyplývajú najmä z toho, ako Ukrajina funguje,“ uviedol Cadier. Podľa Specka však má Rusko moc, aby podkopalo akékoľvek politické riešenie. "Rozhovory s Moskvou by samozrejme nemali znamenať, že Kremeľ bude mať veto vo vzťahoch medzi Kyjevom a Bruselom. Pre EÚ je však dôležité zistiť, či existuje priestor pre kompromis,“ myslí si expert.
Je pritom možné, že Rusko by mohlo byť ochotnejšie spolupracovať, ako sa na prvý pohľad zdá.
"Je v zraniteľnejšej pozícii ako EÚ,“ tvrdí Andrej Makaryčev z Inštitútu pre vládu a politiku na univerzite v estónskom Tartu. "Možný rozpad Janukovyčovho režimu, či už v dôsledku brutality polície, alebo oslabenia miestnych autorít, by mal oveľa väčší dosah na Kremeľ ako na EÚ. Putin sa dostal príliš blízko k Ukrajine. Mohla by to byť pre neho pasca, lebo všetky negatívne scenáre symbolicky zasiahnu aj jeho vládu. Jeho spojenec predsa čelí revolučnej situácii,“ vysvetľuje Makaryčev pre Pravdu.