Podľa amerického ministra zahraničných vecí Johna Kerryho „budúcnosť Ukrajiny patrí do EÚ“. Podporil pritom „boj za demokraciu“ zo strany jej občanov. Šéf ruskej diplomacie však vo svojom prejave zaútočil na Západ a obvinil ho z uplatňovania „dvojitého metra“. „Čo má podporovanie násilných protestov spoločné s presadzovaním demokracie?“ položil si otázku.
Ukrajinská opozícia vyzýva Západ, aby sa viac angažoval
Ukrajinskí opoziční lídri v piatok vyzvali Európsku úniu a Spojené štáty, aby jednoznačnejšie podporili jej boj za demokratizáciu ich krajiny a zastavenie násilia zo strany bezpečnostných zložiek pod vedením prezidenta Viktora Janukovyča.
Urobili tak na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, ktorá sa v piatok začala v bavorskej metropole. Ukrajinská opozícia sa tam stretla s nemeckým ministrom zahraničných vecí Frankom-Walterom Steinmeierom a šéfkou zahraničnej politiky EÚ Catherine Ashtonovou. V sobotu by mala rokovať aj s americkým ministrom zahraničia Johnom Kerrym. V Mníchove pritom so Steinmeirom rokoval aj ukrajinský minister zahraničných vecí Leonid Kožara.
„To čo potrebujeme, nie sú len vyhlásenia, ale veľmi jasný akčný plán – ako vyriešiť problémy a vyriešiť násilie, ako vyšetriť všetky tieto zabitia a únosy a mučenia,“ povedal pre agentúru Reuters Arsenij Jaceňuk, líder strany Baťkivščina (Vlasť) uväznenej expremiérky Julije Tymošenkovej. Jaceňuk sa teraz obáva, že krajina sa po odstúpení premiéra Mykolu Azarova ocitla v „politickom vákuu“. „Nie je tu nikto, kto by skutočne kormidloval krajinu,“ vyhlásil. Vyzval preto západné krajiny, aby pomohli vyriešiť patovú situáciu v jeho krajine.
Foto: SITA, AP
Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč v piatok podpísal zákon, ktorého súčasťou je amnestia pre aktivistov podieľajúcich sa na tamojšej vlne protivládnych nepokojov. Hlava štátu zároveň potvrdila rozhodnutie parlamentu zrušiť kritizované zákony sprísňujúce pravidlá demonštrácií a postihy za ich porušovanie. Janukovyč tak urobil napriek štvrtkovému oznámeniu, že je dočasne práceneschopný pre ochorenie dýchacích ciest sprevádzané horúčkami.
Ukrajinský prezident je momentálne pod nátlakom opozície, aby sa zachoval rovnako ako premiér Mykola Azarov a odstúpil. Jednou z hlavných požiadaviek opozície v krízových rokovaniach s prezidentom však bolo zrušenie zákonov namierených proti demonštrantom, ktoré parlament schválil 16. januára. V stredu večer parlament splnil i ďalšiu z požiadaviek v podobe amnestie pre aktivistov, podmienkou platnosti je však uvoľnenie okupovaných vládnych úradov do uplynutia dvojtýždňovej lehoty. Opozícia všetky doterajšie ústupky označila za nepostačujúce.
Lajčák naďalej apeluje, aby sa na Ukrajine zdržali násilia
Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák pred ukrajinským rezortným kolegom Leonidom Kožarom opäť apel, aby sa pri riešení situácie u našich východných susedov zdržali násilia a pokračovali v úsilí o dialóg. Lajčák sa s Kožarom stretol počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Ministri hovorili najmä o stále napätej situácii v Kyjeve a ďalších mestách Ukrajiny, kde pokračujú demonštrácie. Leonid Kožara informoval o aktuálnej situácii na mieste z pohľadu ukrajinskej vlády. „Je plne v rukách Ukrajincov, aký osud si zvolia. Chceme veriť, že nádej zapálená rozhodnutím parlamentu zrušiť kontroverzné zákony, týkajúce sa demonštrantov, vyústi do politického dialógu všetkých zúčastnených strán. Podstatné je, aby sme sa vyvarovali akýmkoľvek ďalším obetiam násilia a provokáciám,“ povedal Lajčák.
V bavorskej metropole sa v piatok začala ostro sledovaná Mníchovská bezpečnostná konferencia. Na podujatí vystúpia s prejavmi okrem expertov na rôzne oblasti aj viacerí významní politici. Celkovo je pozvaných 400 hostí vrátane asi 20 hláv štátov a vlád a viac ako 50 ministrov zahraničia a obrany. Konferencia tento rok oslavuje 50. výročie vzniku. Medzi pozvanými prominentnými hosťami je napríklad aj šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov, ktorý by sa mal v Mníchove stretnúť so svojím ukrajinským partnerom Leonidom Kožarom a americkým ministrom zahraničia Johnom Kerrym. Konferencia bude tento rok venovaná predovšetkým kríze v Sýrii, násilnostiam na Ukrajine a iránskemu jadrovému programu. Experti budú diskutovať aj o kyberbezpečnosti a ochrane elektronických dát.