Reforma základného zákona krajiny by fakticky obmedzila právomoci prezidenta Viktora Janukovyča a zodpovednosť za zloženie vlády by preniesla na parlament.
Opozícia navrhuje schváliť ústavné zmeny hneď v prvom čítaní. Poslanci vládnej Strany regiónov takýto postup odmietajú a diskusiu o novom znení ústavy chcú zveriť komisii expertov. Niektorí odporúčajú referendum.
Agentúra Unian predpovedá búrlivé rokovania, ktoré by mohli vyústiť v zablokovanie parlamentnej tribúny či výmenu šéfa snemovne. Vodcovia opozície a vládni poslanci sa pred parlamentnou schôdzou nedokázali zhodnúť ani na programe rokovania.
Šéf parlamentu Volodymyr Rybak preto dopoludňajšiu schôdzu prerušil dovtedy, kým nebude o programe jasno. Poslanci by sa mali znovu zísť popoludní alebo v stredu.
Šéf ukrajinských nacionalistov Oleh Ťahnybok z parlamentnej tribúny vyzval na „derusifikáciu a deputinizáciu“ Ukrajiny. Predseda komunistickej strany Petro Symonenko navrhol ponechať prezidentský post neobsadený a zmeniť štátne usporiadanie na federatívne. Šéf parlamentnej frakcie Strany regiónov Oleksandr Jefremova označil demonštrantov v kyjevských uliciach za extrémistov, ktorí uviedli krajinu do chaosu.
Foto: SITA, Sergei Chuzavkov
Predpokladalo sa, že prezident Janukovyč bude na dnešnej parlamentnej schôdzi informovať o osobe nového premiéra. Po demisii doterajšieho predsedu ukrajinskej vlády Mykolu Azarova vynútenej opozíciou Janukovyč minulý týždeň dočasne zveril riadenie kabinetu vicepremiérovi Sergejovi Arbuzovovi.
Tohto politika, ktorý patrí k stúpencom Strany regiónov, by mohol Janukovyč vo funkcii potvrdiť. Ďalšími kandidátmi sú podľa médií miliardár a niekdajší minister Petro Porošenko, ktorý sympatizuje s opozíciou, či vicepremiér Jurij Bojko.
Situácia v parlamente je neprehľadná, pretože vyjednávači vládneho aj opozičného tábora podľa ukrajinských komentátorov horúčkovito verbujú prebehlíkov. Strana regiónov mala doteraz v jednokomorovej snemovni pomerne pohodlnú väčšinu, okrem iného aj vďaka podpore komunistov a nezaradených poslancov. Objavujú sa ale správy, že zhruba 50 jej poslancov by v kľúčových hlasovaniach mohlo prejsť na stranu opozície.
V parlamente so 450 kreslami má teraz opozícia 168 mandátov, na získanie väčšiny potrebuje 226 hlasov. Potrebných 58 hlasov by opozícia mohla získať práve vďaka odpadlíkom z vládneho tábora a navyše aj získaním podpory niekoľkých nezávislých poslancov. Tých je v ukrajinskom parlamente 43.
Foto: Reuters, GLEB GARANICH
Ashtonová vraj v Kyjeve sľúbi financie výmenou za ústupky režimu
Ministerka zahraničia Európskej únie Catherine Ashtonová prinesie dnes (4. februára) do Kyjeva ponuku finančnej pomoci výmenou za politické ústupky režimu. Napísal to denník Ukrajinská pravda s odvolaním sa na bruselských diplomatov.
Denník napísal, že s postupom ukrajinskej vnútropolitickej krízy silnie v západnej Európe aj volanie po vyhlásení sankcií proti osobám zodpovedným za policajné násilie a politický pat.
Výška západnej finančnej pomoci bude závisieť od miery ústupkov, ku ktorým sa prezident Viktor Janukovyč odhodlá, tvrdí Kyjevský list. Požiadavka na podpis asociačnej zmluvy s Európskou úniou bola zatiaľ odložená.
O konkrétnej výške finančnej pomoci nechcú západní diplomati hovoriť. Pripúšťajú však, že medzinárodná skupina darcov sa rýchlo rozrastá, okrem krajín EÚ a Spojených štátov sa k nej údajne pripojili aj Azerbajdžan, Japonsko či Nórsko.
Myšlienku protiukrajinských sankcií v krajinách EÚ presadzuje hlavne Litva, napísala Ukrajinská pravda. Namierené by mali byť proti osobám z bezprostredného Janukovyčova okolia. Agentúra AFP dnes napísala, že západná finančná pomoc sa bude sotva rovnať ponuke Moskvy, ktorá vláde Viktora Janukovyča vlani v novembri sľúbila 15 miliárd dolárov (vyše 11 miliárd eur) a tretinovú zľavu na zemný plyn.
Pri minuloročnom rokovaní o asociačnej zmluve EÚ navrhla Kyjevu finančnú pomoc vo výške 610 miliónov dolárov (asi 454 miliónov eur). Janukovyč vtedy túto sumu označil za smiešnu.
Finančnú injekciu podmieňuje Západ spolu s Medzinárodným menovým fondom rozpočtovými reformami, najmä obmedzením štátnych dotácií na ceny plynu pre koncových užívateľov. Túto podmienku Janukovyč opakovane odmieta splniť, pretože nepopulárne opatrenie by mohlo zhatiť jeho vyhliadky na úspech v prípadných parlamentných a prezidentských voľbách.
Rusko medzitým svoju finančnú pomoc Kyjevu pozastavilo, pretože po demisii premiéra Mykolu Azarova nemá Ukrajina funkčnú vládu. Janukovyča v najbližších dňoch očakávajú v Soči, kde sa počas návštevy olympijských športovísk zrejme stretne s prezidentom Vladimirom Putinom. Kyjevské médiá predpokladajú, že dovtedy už bude meno nového premiéra známe.