Pri rozbalení balíku s nápisom „lieky“ si ťažko zranil jeden z opozičných aktivistov zápästie a oko, zranenia druhej osoby polícia nespresnila. Páchateľ je neznámy, uviedli médiá.
Polícia sa podľa očitých svedkov k obhliadke miesta explózie nemôže dostať, pretože objekt blokujú opoziční strážcovia. Muž so zranenou rukou a okom bol v bezvedomí dopravený na jednotku intenzívnej starostlivosti. O zranení druhej osoby podali správu novinári, polícia informáciu nepotvrdila.
Kyjevský Dom odborov obsadili demonštranti hneď v prvých dňoch protivládnych protestov začiatkom decembra. Budova odvtedy slúži ako provizórny opozičný štáb, jedáleň, tlačové stredisko a príležitostná nocľaháreň. V čase tuhých mrazov, ktoré v minulých týždňoch sužovali Kyjev, sa do objektu chodili ľudia ohriať.
Podľa agentúry Interfax bola výbušnina umiestnená v balíku, ktorý bol označený nápisom „lieky“. Nálož aktivovalo otvorenie vrchnáku krabice.
V Kyjeve o ústavných reformách stále nediskutovali
Ukrajinský parlament ani vo štvrtok nezačal diskusiu o ústavných reformách, ktoré by mali otvoriť cestu z vnútropolitickej krízy. Obmedzenie prezidentských právomocí nemá podporu väčšiny poslancov.
Vládna Strana regiónov navrhla vytvoriť pracovnú komisiu, ktorá by zmeny pripravila. Ani tento návrh však pri hlasovaní neprešiel. Šéf parlamentu poslaneckú schôdzu zrušil, rokovať o ústave má snemovňa budúci týždeň.
Opozícia s odkazom na búrlivú atmosféru v uliciach naliehavo žiada okamžité riešenie. Oleksandr Jefremov, šéf parlamentnej frakcie Strany regiónov, ktorá má v parlamente väčšinu, ale trvá na riadnom schvaľovacom procese. Záverečné hlasovanie by sa podľa neho malo uskutočniť až po parlamentných prázdninách v septembri. Medzitým by o obsahu reforiem diskutovala špeciálna komisia, ktorej vedenie by Strana regiónov zverila opozícii.
Návrh Strany regiónov na vytvorenie parlamentnej komisie šéf snemovne Volodymyr Rybak predložil na hlasovanie, potrebnú väčšinu 226 zo 450 hlasov ale komisia nedostala. Opozícia oznámila, že jej vytvorenie odmieta a na jej práci sa podieľať nemieni. Rybak na to piatkovú parlamentnú schôdzu zrušil s tým, že o novom znení ústavy budú poslanci debatovať budúci týždeň.
Foto: Reuters, DAVID MDZINARISHVILI
V centre Kyjeva sa medzitým zhromaždili približne štyri tisícky ľudí, ktorí zamierili k parlamentnej budove. Dav vytvoril kruh okolo celej vládnej štvrte. Demonštrantom sa postavila asi tisícka ťažkoodencov so štítmi a obuškami. Nálada medzi demonštrantmi bola podľa miestnych médií bojovná, k incidentom však zatiaľ nedošlo. Nad hlavami zhromaždených ľudí je veľký transparent „Sme unavení z čakania“.
Do Kyjeva pricestovala Nulandová
Z Prahy do Kyjeva pricestovala námestníčka ministra zahraničia USA Victoria Nulandová. Podľa amerického veľvyslanectva v Kyjeve sa má stretnúť s prezidentom Viktorom Janukovyčom a ministrom zahraničia Leonidom Kozárom . V pláne je aj stretnutie s opozičnými vodcami a zástupcami občianskej spoločnosti. Diplomatka, ktorá je v Kyjeve od začiatku krízy už po štvrtýkrát, má v piatok usporiadať tlačovú konferenciu.
Vodca opozičnej strany Vlasť Arsenij Jaceňuk opäť potvrdil, že je pripravený prevziať premiérsky post. Podmienkou je ale kompletná obmena vlády a obsadenie všetkých ministerských kresiel zástupcami opozície. Janukovyč už koncom januára Jaceňukovi funkciu šéfa vlády ponúkal. Bývalý minister zahraničia a šéf parlamentu ju však odmietol, ak hlava štátu nevyjde v ústrety jeho požiadavkám.
Hnutie Udar Vitalia Klička, ktoré spolu so stranou Vlasť stojí v opozícii proti vláde, je ochotné Jaceňuka ako premiéra podporiť. Do formovania novej vlády sa ale nemieni zapojiť, ak bude hlavou štátu Janukovyč.
Ukrajinci čakajú činy a nie slová
Rednúce rady protivládnych síl najmä na kyjevskom Námestí nezávislosti a milióny Ukrajincov pri televíznych obrazovkách zatiaľ márne čakajú na politické riešenie viac ako dva a pol mesiaca trvajúcej krízy.
Foto: SITA/AP, Andrei Mosienko
Slová bez konkrétnych výsledkov charakterizovalo aj stredajšie rokovanie ukrajinského parlamentu, rovnako ako aj rozhovory Catherine Ashtonovej, šéfky diplomacie EÚ v Kyjeve s prezidentom Viktorom Janukovyčom. Rozdiel bol vari iba v tom, že v prvom prípade sa tradične poriadne iskrilo a v druhom sa zase nešetrilo úsmevmi.
„Na stretnutí sa diskutovalo o potrebe garantovať bezpečnosť občanov, zabezpečiť spravodlivé, transparentné a nestranné vyšetrovanie posledných udalostí. Rokovalo sa aj vyhliadkach ústavnej reformy,“ znela nekonkrétna a lakonická oficiálna reakcia prezidentskej kancelárie v Kyjeve. O nič konkrétnejšia nebola ani Ashtonová pred novinármi po rokovaní s Janukovyčom.
„Diskutovali sme o problematike násilia v uliciach, o trestoch pre účastníkov násilných akcií počas zhromaždenia v Kyjeve, ako aj o otázkach spojených s ústavnou reformou,“ informovala v stredu šéfka diplomacie EÚ.
Živo je aj v opozičnom tábore. Na jednej zo sociálnych sietí informoval politológ Pavel Nuss, že počas utorkového večerného rokovania opozičnej frakcie Vlasť zbavili jej doterajšieho lídra Arsenija Jaceňuka mandátu rokovať s vládnou mocou o vyriešení vnútropolitickej krízy. Nahradil ho top manažér strany Alexandr Turčinov.
„Sme svedkami štiepenia hnutia na starú gardu a skupinu Front premien, ktorú ako ďalší politický subjekt zakladá v parlamente Arsenij Jaceňuk spoločne s Petrom Porošenkom, opozičným poslancom a jedným z najbohatších Ukrajincov,“ reaguje Nuss na najnovší pohyb v hnutí Vlasť.
Ukrajinský exminister Lucenko je stíhaný za pokus o prevrat
Ukrajinská prokuratúra stíha Jurija Lucenka, bývalého ministra vnútra a jedného z hlavných opozičných vodcov, pre podozrenie z pokusu o štátny prevrat. Novinárom to oznámila Lucenkova hovorkyňa. Opozičný politik, ktorý bol po nástupe súčasného prezidenta väznený za údajné prekročenie právomocí, mal verejne vyzývať na útoky proti ústavnému poriadku. Hrozí mu trest až 15 rokov väzenia.
Prokurátori podľa hovorkyne Larysy Sarhanovej vychádzajú z Lucenkovho januárového prejavu na kyjevskom námestí Nezávislosti, v ktorom vyzval na vytvorenie Ľudovej rady ako alternatívy súčasného parlamentu. Vyšetrovatelia vyzvali ukrajinské médiá, aby polícii odovzdali videozáznamy Lucenkovho prejavu.
Z trestného oznámenia vyplýva, že exminister je obviňovaný nielen z pokusu o prevrat, ale aj z diverzie a útoku na územnú celistvosť Ukrajiny. Lucenko sa hneď na začiatku nepokojov stal jedným z vodcov protestujúcich davov, ktoré už cez dva mesiace okupujú centrum Kyjeva.
V noci na 11. januára bol obeťou brutálneho útoku policajných síl pri zrážkach pred súdnou budovou v Kyjeve. S vážnym poranením hlavy bol niekoľko dní hospitalizovaný na jednotke intenzívnej starostlivosti.
Exminister patrí už niekoľko rokov k najviditeľnejším predstaviteľom ukrajinskej opozície a bol jedným z hlavných organizátorov „oranžovej revolúcie“ z roku 2004. Vo väzbe bol od konca roku 2010, o dva roky ho odsúdili na štyri roky za zneužitie právomocí a spreneveru štátnych fondov. Vlani v apríli vyšiel Lucenko z väzenia vďaka milosti prezidenta Janukovyča.
Ukrajina vraj čelí územným nárokom
Ukrajinské ministerstvo zahraničia kritizovalo rumunské médiá za údajné výzvy na anexiu západoukrajinských regiónov. Na akékoľvek cudzie územné nároky bude Kyjev podľa ministra Leonida Kozára tvrdo reagovať.
Rumunské média podľa Kozára využívajú vnútropolitickú nestabilitu Ukrajiny a nabádajú k odtrhnutiu Severnej Bukoviny a Južnej Besarábie a k ich anexii. Obe historické územia sú rozdelené medzi Moldavsko a Ukrajinu, medzi svetovými vojnami ale patrili Rumunsku.
Rumunský denník Adevarul nedávno napísal, že nemožno vylúčiť rozpad Ukrajiny na proeurópsky západ a proruský východ. „Je Rumunsko pripravené zasiahnuť v prospech Rumunov na Severnej Bukovine a v Južnej Besarábii?“ pýtal sa rumunský denník. Podľa dostupných štatistík na oboch týchto územiach žije zhruba desaťpercentná rumunská menšina.
Podľa Kozára o delení Ukrajiny neoficiálne hovoria aj politici „niektorých susedných štátov“. Na akékoľvek pokusy spochybňovať ukrajinskú územnú celistvosť bude podľa ministra Kyjev „tvrdo reagovať“.
Výzvy zmeny hraníc zaznievajú aj na juhu Ukrajiny obývanom ruskojazyčným obyvateľstvom. Centrom proruských nálad so stal Krym, kde sa k ruskej národnosti hlásia bezmála dve tretiny obyvateľov. Miestnu autonómnu parlament podľa kyjevskej tlače pripravuje výzvu ruskému prezidentovi, ktorú možno považovať za prvý krok k odtrhnutiu.
Hrá sa aj „Krymskou kartou“
Krym patril Rusku od konca 18. storočia až do roku 1954, kedy ho vtedajší sovietsky vodca Nikita Chruščov venoval Ukrajine. Krymskí poslanci od decembra naliehavo žiadajú ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča, aby v krajine vyhlásil výnimočný stav a opozičné protesty potlačil silou. Keďže hlava štátu ich výzvy ignoruje, rozhodli sa vraj zastupitelia vziať osud do vlastných rúk.
Poslanci chcú požiadať ruského prezidenta Vladimira Putina, aby sa stal garantom krymskej autonómie a národných záujmov tamojších obyvateľov. Okrem toho plánujú usporiadať referendum o politickom statuse polostrova. O oboch návrhoch chcú poslanci hlasovať do konca februára.
Ruský denník Nezavisimaja gazeta napísal, že kyjevská vláda, hoci krymské snahy verejne nekomentuje, sleduje vývoj na juhu krajiny s rastúcou nervozitou. „Krymská karta“ podľa denníka môže pomôcť Putinovi k ďalšiemu tlaku na Janukovyča v prospech silového riešenia opozičných protestov.