Budovu zapálili, rovnako ako niekoľko automobilov, ktoré pred ňou stáli. Uiedol to s odvolaním sa na svojho reportéra bosniansky server Klix.ba. Vlna protestov v piatok zaplavila desiatky bosnianskych miest, kde vzplanulo niekoľko vládnych budov. Demonštrácie, ktoré sa zvrhli na násilie, vyvolala nespokojnosť s vysokou nezamestnanosťou v krajine.
Policajti sa v Sarajeve snažili protestujúcich, ktorí rozbíjali obchody, stánky aj bankomaty, rozohnať vodnými delami. Pri potýčkach sa zranenilo najmenej 90 ľudí, ktorí skončili v neďalekých nemocniciach.
Demonštranti následne vtrhli dovnútra budovy a začali zapaľovať jej vybavenie. Špeciálnym jednotkám sa ich podarilo vytlačiť a okolo ôsmej hodiny už panoval v uliciach Sarajeva relatívny pokoj. „Je to smutné,“ uviedla pre agentúru Reuters Vildan, jedna z miestnych obyvateliek, zatiaľ čo sledovala vládnu budovu v plameňoch. „Počas vojny trvalo štyri roky, aby ju zničili a vandali ju dnes spálili za jeden deň. Je to ako v roku 1992,“ dodala s odkazom na vojnu v Bosne a Hercegovine v rokoch 1992 až 1995.
Ešte pred útokom na budovu vedenie krajiny protestujúci vtrhli do sídla regionálnych úradov a tiež ho podpálili . Policajti proti nim zasiahli ochromujúcimi granátmi a gumovými projektilmi. Podobne si ľudia počínali aj v Zenici a v Tuzle. V bosnianskosrbskej metropole Banja Luke sa konal pokojný protest.
Denník Dnevni Avaz napísal, že v Tuzle sa v piatok zišlo okolo 13-tisíc ľudí. Zástup sa popoludní vybral od vyhorenej budovy regionálnej vlády k sídlam ďalších inštitúcií, vrátane súdu a prokuratúry.
Zo solidarity s Tuzlanmi vyšli vo štvrtok do ulíc stovky obyvateľov aj v ďalších mestách, predovšetkým v bosniansko-chorvátskej Federácii Bosny a Hercegoviny (FBaH) v Sarajeve, Mostare, Zenici a Bihači. Tiež v Sarajeve sa vo štvrtok demonštranti stretli s príslušníkmi bezpečnostných síl, z ktorých štyria boli podľa oznámenia polície so zraneniami prevezení do nemocnice.
Foto: SITA/AP, Amel Emric
Demonštrácie odrážajú rastúcu nespokojnosť s neustálym hašterením politikov, to trvá od konca vojny z rokov 1992–1995 a blokuje riadenie krajiny a ekonomický rozvoj. Viacero štátnych firiem po privatizácii skrachovali a ďalšie ich nasledujú. Mnoho ľudí tak prišlo o prácu a v krajine sa šíri chudoba. Miera nezamestnanosti v Bosne dosiahla 27,5 percenta a podľa Reuters je na Balkáne najvyššia.
Foto: SITA/AP, Amel Emric
Na základe Daytonských mierových dohôd, ktoré v roku 1995 ukončili občiansku vojnu, tvoria Bosnu dve výrazne autonómne entity FBaH a RS. Okrem nich existuje správny celok okolo mesta Brčko na severe krajiny, pretože sa s FBaH a RS nedokázali dohodnúť, komu pripadne.