Na opačnej strane si Švajčiarsko sťaží vzťahy s členskými štátmi EÚ, pretože je viazané dôležitými dohodami o voľnom pohybe osôb.
Výsledok hlasovania bol nielen tesný, ale aj prekvapujúci. Za zavedenie obmedzení hlasovalo 50,3 percenta Švajčiarov. Prieskumy pred referendom, naopak, naznačovali, že táto myšlienka neuspeje. Nedávno ju podporovala len tretina opýtaných. Niekoľko dní pred hlasovaním bol síce zvýšený počet odporcov imigrácie (43 percent), ale málokto čakal, že nerozhodnutých 7 percent voličov sa fakticky ako celý tábor prikloní k obmedzeniu prisťahovalectva.
Zmenil sa názor
S ideou zameranou proti cudzincom prišla Švajčiarska ľudová strana, kritikmi označovaná za nacionalistickú a populistickú. „Pohľad Švajčiarov na imigráciu sa zmenil v súvislosti s posledným prílevom cudzincov. V ich krajine sa v priemere ročne usadí 70-tisíc ľudí zo zahraničia,“ poznamenala agentúra AFP. Vlani ich prišlo až 80-tisíc. Cudzincom sa zvyknú pripisovať rôzne neduhy – počnúc nárastom kriminality a končiac zahustenou dopravou.
Predstavitelia podnikateľských kruhov patrili medzi tých, čo najdôraznejšie upozorňovali na škodlivosť zavedenia cudzineckých kvót. Poukazovali na to, že špičkové odvetvia švajčiarskeho priemyslu by utrpeli, pretože reštrikcie by sa dotkli aj odborníkov zo zahraničia. Cudzinci pritom znamenajú prínos pre krajinu helvétskeho kríža aj z iného ekonomického pohľadu. „Zakladajú u nás približne 40 percent z celkového počtu nových firiem. Napríklad v roku 2013 vytvorili 30-tisíc pracovných miest,“ upozornila štúdia ústavu Orell Füssli Wirtschaftsinformationen.
Mapa výsledkov referenda ukázala, ako je Švajčiarsko názorovo rozdelené v pohľade na prisťahovalectvo. Hlasovanie odhalilo, že za prijatie obmedzení boli hlavne voliči kantónov, kde sa hovorí po nemecky, a to v centrálnej a východnej časti štátu. Návrh Švajčiarskej ľudovej strany tam podporilo 50 až 60 percent hlasujúcich. Po francúzsky hovoriaci kantóny, naopak, sa vyslovili proti; vo väčšine prípadov tam takto hlasovali tri pätiny občanov (o týchto oblastiach je pritom známe, že mnohí obyvatelia by si vedeli predstaviť vstup Švajčiarska do Európskej únie).
Čas na tri roky
Keďže výsledok referenda je záväzný, musí sa zmeniť švajčiarska ústava tak, aby stanovila hornú hranicu cudzincov, ktorí získajú povolenie na pobyt. Presný údaj zatiaľ nie je známy. Z výrokov predstaviteľov Švajčiarskej ľudovej strany vyplýva, že by považovali za rozumné, keby sa zaviedla kvóta maximálne 8-tisíc osôb ročne. To by znamenalo desaťnásobne menej v porovnaní s minuloročným prílevom cudzincov, pričom by to zodpovedalo počtu ľudí zo zahraničia spred desiatich rokov, ktorí sa rozhodli žiť v Švajčiarsku.
Švajčiarska vláda prisľúbila, že splní vôľu väčšiny voličov a pripraví návrhy na zmenu legislatívy. „Podľa zákona má na to čas tri roky,“ napísal portál denníka Tribune de Geneve.
Malá alpská krajina sa však musí pripraviť na komplikácie vo vzťahoch s Európskou úniou. „Výsledok referenda môže vniesť chaos do týchto vzťahov,“ zdôraznil podľa serveru francúzskych novín Libération politológ Pascal Sciarini. Od roku 2007 má totiž väčšina občanov z 500-miliónovej EÚ voľný prístup na švajčiarsky pracovný trh. (Švajčiari to schválili v referende v roku 2000.) Signály z bruselského centra únie pred referendom naznačovali, že prípadné áno obmedzeniu imigrácie bude mať nepríjemný dosah na vzťahy s touto alpskou krajinou.
Fakty o Švajčiarsku
- Krajina helvétskeho kríža ma 8 miliónov obyvateľov, prisťahovalci tvoria takmer pätinu (23 percent).
- V poslednom čase sa zvyšuje počet imigrantov – v roku 2013 prišlo do Švajčiarska 80-tisíc cudzincov.
- Prírastok obyvateľov spoza hraníc sa nijako zle neprejavuje v miere nezamestnanosti. V malom alpskom štáte sú bez práce len 3 percentá ľudí.
- Cudzinci z Európskej únie s výborným vzdelaním sú nenahraditeľní pre švajčiarsky farmaceutický, chemický a biotechnologický priemysel (tvoria až 45 percent zamestnancov). Mnohí z únie tam pracujú aj v oblasti cestovného ruchu.
- Hospodárske väzby s EÚ sú pre Švajčiarsko veľmi dôležité – do únie smeruje 55 percent jeho celkového exportu.