Svedčí o tom aj najnovšia návšteva Štefana Füleho, komisára EÚ pre rozšírenie a susedskú politiku, v Kyjeve. Počas takmer tri mesiace trvajúcej krízy ide už o jeho tretiu misiu.
„S americkými partnermi nesúťažíme. V prípade riešenia situácie na Ukrajine môže Európska únia v porovnaní s inými pomôcť Ukrajine najviac zo všetkých partnerov,“ cituje Reuters zo stredajšieho vyhlásenia predsedu Európskej komisie José Manuela Barrosa. Na rozdiel od Washingtonu, ktorý šermuje hrozbou protiukrajinských sankcií v prípade, že vládna moc „nedostane rozum“, Brusel spomínanú formu trestu zatiaľ vylučuje.
„Sankcie proti Ukrajine môžu spôsobiť opačný efekt,“ odôvodňuje postoj únie Barroso. Zároveň pritom pripomenul, že prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi už zopakoval postoj EÚ. Podľa neho, ak sa na Ukrajine situácia zhorší a opätovne prepukne násilie proti demonštrantom, tak Brusel „nebude sedieť zo založenými rukami“. Zatiaľ sa však ukazuje, že spomínané obavy nemajú opodstatnenie. Potvrdzovali by to aj utorkové a stredajšie rokovania Füleho s opozičnými lídrami i prezidentom Janukovyčom. Už pred samotnými stretnutiami eurokomisár potvrdil, že „naša stratégia, a my ju máme, nie je o sankciách, ale o zapojení založenom na našich hodnotách a princípoch“.
Füleho sprostredkovateľskej misii nahráva okrem iného aj stredajšie rokovanie lídrov opozičnej Baťkivčiny (Vlasti) Arsenija Jaceňuka a Oleksandra Turčynova s väznenou Juliou Tymošenkovou v Charkove. Podľa médií ide o pokračujúce úsilie vládnej moci a spomínanej strany vytvoriť „veľkú koalíciu“ strany Vlasť s vládnou Stranou regiónov. Lavínu špekulácii v tomto smere spustila nepotvrdená informácia o nedávnom rokovaní Andrija Kľujeva, kancelára prezidenta Janukovyča, s Tymošenkovou.
Ak by sa totiž podarilo získať podporu poslancov doteraz znepriatelených síl, tak by to znamenalo možnosť vytvoriť nový kabinet, ktorému by mohol šéfovať exminister a niekdajší predseda parlamentu Jaceňuk. Vyhovuje to napokon nielen Bruselu, ale aj Washingtonu.
Aj keď informácie o výsledkoch rokovania Füleho s opozíciou a prezidentom Janukovyčom sú skromné, väčšina pozorovateľov sa zhoduje v názore, že aj eurokomisár sa sústredil na vytvorenie novej vlády. Podľa ukrajinského politológa Vadima Karasjova sa Füle zároveň usiloval presvedčiť opozíciu, aby upustila od prehnaných požiadaviek adresovaných vládnej moci, a tú zase požiadal o ďalšie kompromisné kroky.
"Predpokladám, že okrem iného poradil (Füle – poz. red.) našim mladým, perspektívnym politikom, ale možno ešte nie veľmi skúseným opozičným lídrom, aby boli viac pragmatickí, viac racionálni a hlavne prístupní ku kompromisom,“ povedal Karasjov pre informačný portál UNN.
Ak by sa totiž nepodarilo situáciu v ukrajinskej spoločnosti upokojiť, tak by mohlo prísť na slová skúseného politológa, bývalého poradcu pre otázky bezpečnosti USA, Zbigniewa Brzezinskeho. Na nedávnom summite v Mníchove to povedal jasne: „Ak vládna moc a opozícia nenájdu východisko z politickej krízy na Ukrajine, tak to bude katastrofa nielen pre EÚ, ale aj pre Rusko a vyústi to do obdobia nestability.“