Už nejaký rok je najstarším žijúcim človekom na planéte, ale až o niekoľko týždňov to bude aj čierne na bielom. Vraj najbližšia rodina nemala nikdy čas na papierovanie.
„Chceli sme dekrét o zápise do Guinnessovej knihy rekordov odovzdať jubilantke v piatok, v deň narodenín. Len nedávno sme však dostali dokumenty z Ivano-Frankovska potvrdzujúce, že sa narodila 14. februára 1897,“ povedal denníku Segodňa Vitalij Zorin, odborník na registráciu rekordov v rámci Ukrajiny. O dva-tri týždne bude zápis skutočnosťou.
Celý svoj život prežila Jekaterina Ivanovna v rodnej dedinke Chotimir. Iba raz, koncom 50. rokov z nej vycestovala, keď vo Sverdlovskej oblasti navštívila príbuznú. Roky sa starala v kolchoze o chov kačíc. Napriek vernosti kolchozu jej v roku 1995, v čase delenia kolchozných pozemkov, predseda dedinskej rady odmietol prideliť kus zeme. Vraj je už stará a čoskoro sa odoberie na večný odpočinok… On sa tam napokon už dávno pobral a babka Jekaterina stále žije.
Od svojich sto rokov sa babke rekordérke však zdá, že smrť ju už obchádza. A zakaždým žiada príbuzných, aby ju pochovali ako nevestu. V bielej róbe. Vraj preto, ako tvrdí, lebo nemala v živote ani jedného chlapa. Vlastne jeden sa predsa len pritrafil. Mala vtedy 20 rokov. Vážna známosť sa však skončila po tom, čo mládenec potiahol susede sliepku. Odvtedy vraj nechcela chlapov ani vidieť. „Nechcem takého. Neverím mužom a hotovo!“ vyhlásila vtedy rezolútne. A možno, ako vraví, aj to je jeden z dôvodov jej dlhovekosti.
Rodinu si síce babka Jekaterina nezaložila, ale starala sa o dve sestrine dcéry. Ich matku počas vojny deportovali na práce do Nemecka a už sa nikdy nevrátila. A tak najväčšiu radosť má dnes zo 16-ročného Dimu, prapravnuka po sestrinej línii. V zime, keď sa v záhradke nedá pracovať, ju zabáva kocúrik Mursik. Televíziu nesleduje, pretože v nej vraj „čerti skáču“.
Lekári ju prvý raz uvideli minulý rok v marci, keď mala 116 rokov. Aj to len preto, že spadla a zranila sa na hlave. Tlak aj pulz mala normálny. Po tom, čo jej preventívne pichli injekciu, babka sa iba opýtala, či bude po nej ešte žiť. Bola to totiž jej prvá v živote.
Babka Jekaterina nikdy nedodržiavala diétu. Dodnes zje všetko. Akurát ovocie iba zo svojej záhradky. Jedáva menšie porcie, ale nikdy nevečeria. Najradšej má zemiakovú kašu. Tá nesmie chýbať ani v sobotu, keď sa celá rodina zíde pri oslavách narodenín. Aj dnes si vypije za pohárik domáceho červeného vínka. Inak dodržiava všetky pôsty a každý deň sa modlí. Vyznáva iba jedno náboženstvo. Boh je vraj iba jeden a stále sa pýta, či už nie je čas pôstu. A jej prípadným nasledovníkom radí, aby o. i. chodili bosí. Dnes už síce takmer nevidí a zle počuje, ale všetci veria, že v sobotu zaspieva svoj obľúbený Závet, zhudobnenú najznámejšiu báseň Tarasa Ševčenka.