Do Kyjeva sa vrátila vojna

, , , 20.02.2014 09:11, aktualizované: 21:14
Kyjev, protesty
Ukrajinci smútia za obeťami protestov na kyjevskom Námestí nezávislosti. Autor: ,

Prímerie v Kyjeve trvalo iba niekoľko hodín. Do ukrajinského hlavného mesta sa vrátila vojna.

Vo štvrtok sa od rána na kyjevskom Námestí nezávislosti a v jeho okolí opäť ozývala streľba. Tentoraz nemali spočiatku „hlavné slovo“ ani tak demonštranti a príslušníci jednotky Berkut, ako ostreľovači na okolitých strechách. Opozícia dokonca požiadala policajné zložky, aby pomohli pri chytaní neznámych strelcov. Podľa ministerstva vnútra sa ešte predpoludním policajné zložky dobrovoľne stiahli z Námestia nezávislosti.

Rastie počet obetí násilia

Radikálna organizácia Pravý sektor len niekoľko hodín po vyhlásení prímeria v stredu tesne pred polnocou charakterizovala prímerie ako „falošné“ a odmietla ho dodržiavať. Práve členovia Pravého sektora vyvolali rannú ofenzívu, počas ktorej obsadili viaceré objekty vrátane hotela Ukrajina. Len v samotnom hoteli, podľa opozičných zdrojov, ležalo popoludní prikrytých plachtami 13 zabitých demonštrantov.

Do ústavu súdneho lekárstva celkove včera priviezli do 15. hodiny 67 tiel. Smrteľné zranenia utrpeli aj desiatky policajtov. Aj preto minister vnútra Vitalij Zacharčenko vydal rozkaz na vydanie strelných zbraní a ich použitie v sebaobrane. Stalo sa tak po tom, čo demonštranti ignorovali ministrovu výzvu na zloženie zbraní a pokračovanie v pokojnom proteste.

Prestávka kvôli parlamentu

Celodenná prestrelka s ostrou muníciou utíchla na Majdane až podvečer. Podľa spravodajskej televízie 5. kanál vraj kvôli očakávanému rozhodnutiu mimoriadneho rokovania parlamentu. V sídle najvyššieho zákonodarného zboru sa podľa portálu UNN zaregistrovalo iba 220 poslancov z celkového počtu 450. Predsedajúci rokovania však ohlásil prítomnosť 227 poslancov, ktorí sa zhodli na „ručnom“ hlasovaní vzhľadom na nefunkčnosť hlasovacieho zariadenia.

Cieľom prítomných bolo schválenie kontroverznej ústavy z roku 2004, ktorá obmedzuje právomoci prezidenta a, naopak, deleguje väčšinu z nich na parlament.

Medzi demonštrantmi
		je množstvo
		ranených.
Demonštrant sa
		myšlienkami utieka k
		Bohu.
+13Záchranári pomáhajú
		raneným
		demonštrantom.

Kyjev požiadal Moskvu o sprostredkovateľa

Nové vlna násilia sa odohrávala v čase, keď prezident Viktor Janukovyč rokoval v Kyjeve s ministrami zahraničia Francúzska, Nemecka a Poľska Laurentom Fabiusom, Frankom-Walterom Steinmeierom a Radoslawom Sikorskim. Emisári Bruselu mali okrem iného upozorniť na možné sankcie únie v prípade, že vládna moc bude pokračovať v pokusoch o silové riešenie konfliktu. Prezident Janukovyč rokovanie prerušil kvôli telefonátu ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Aj preto trvalo takmer šesť hodín.

Ako informovala agentúra ITAR-TASS, citujúca tlačového tajomníka ruského prezidenta Peskova, „na základe žiadosti ukrajinskej strany vyslal prezident Vladimir Putin do Kyjeva splnomocnenca pre ľudské práva Vladimira Lukina ako sprostredkovateľa pri rozhovoroch s opozíciou“. Potvrdzovalo by to už avizovanú informáciu, podľa ktorej „bez účasti sprostredkova­teľskej misie Moskvy“ sa nepodarí krízu na Ukrajine vyriešiť. Podľa spravodajcu denníka Ukrainska pravda podvečer, po stretnutí v sídle prezidenta, vyšli traja ministri zahraničia z prezidentského sídla zamračení a zrušili plánovanú tlačovú konferenciu.

Janukovyč vyjadril večer ochotu rokovať s ministrami Európskej únie o usporiadaní predčasných prezidentských a parlamentných volieb na Ukrajine ešte tento rok. Povedal to poľský premiér Donald Tusk.

Strach z prehry

„Sankcie dnes už nemajú zmysel. Rozhodnutie o nich príde neskoro a napokon na Ukrajine sa ich nik nebojí,“ povedal pre portál UNN politológ Vadim Karasiov na adresu možných "adresných“ trestov pre politické špičky v Kyjeve. Podľa neho sankcie o ničom nerozhodnú, pretože, ako zdôraznil, v súčasnej situácii platí iba jedna logika: alebo ich dorazíme my, alebo oni nás.

„Treba sa vrátiť k rozhovorom a Západ by nemal strašiť sankciami, ale mal by plniť úlohu efektívneho prostredníka pri riešení krízy. Vrátane politického a osobného garanta. Tak, aby nik nemal pocit možnej osobnej prehry. Dnes totiž Ukrajinci nekonajú pod tlakom sankcií, ale zo strachu z toho, čo sa s nim stane v prípade prehry,“ upozornil Karasiov. Ešte vo štvrtok popoludní, podľa agentúry DPA, nemecká kancelárka Angela Merkelová vyzvala prezidenta Janukovyča, aby prijal ponuku EÚ robiť sprostredkovateľa pri rokovaní s opozíciou.

Kyjevčania opúšťajú centrum

Počas štvrtka sa potýčky protivládnych stúpencov s políciou postupne rozšírili do širšieho centra. Časť radikálnych demonštrantov sa pokúsila preniknúť k budove parlamentu, čo vyvolalo vzájomnú prestrelku policajtov s útočníkmi. Podľa portálu Korrespondent Kyjevčania húfne opúšťali ohniská bojov a pravý breh rieky Dneper sa pomaly vyľudňoval.

Ani vo štvrtok, až do večera, nepremávalo kyjevské metro. Neskôr čiastočne obnovili jeho prevádzku, ale súpravy nestáli v staniciach v centre Kyjeva. Obyvatelia metropoly aj vo štvrtok skupovali potraviny, vyberali peniaze z bánk a na benzínových staniciach sa rýchle míňali zásoby pohonných hmôt.

Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom Pravdy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#nepokoje #Viktor Janukovyč #demoštrácia #Ukrajina
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku