„Ukrajina nie je Rusko!“ a „Alah je veľký!“ skandoval dav a mával ukrajinskými vlajkami, zatiaľ čo v susedstve sa odohrávali menšie proruská demonštrácie.
Tvrdá konfrontácia medzi oboma tábormi podľa agentúry ITAR-TASS trvá už niekoľko hodín. Zástup, zhromaždený pod ruskými vlajkami a skandujúci „Rusko, Rusko!“, sa medzitým rozrástol z niekoľkých stoviek na niekoľko tisíc ľudí. „Ľudia sa tu zišli, aby bránili svoje dejiny, svoj jazyk a svoju kultúru,“ vyhlásil Sergej Axenov zo združenia Ruská jednota.
Na budove krymského autonómneho parlamentu v utorok zaviala ruská vlajka. Demonštranti pred parlamentnou budovou skandovali „Preč s trojzubcom!“ na znamenie odporu voči ukrajinským štátnym symbolom. K protestujúcim prihovoril šéf snemovne Vladimir Konstantinov, ktorý ich uistil že „neonacizmus na Kryme neprejde“ a pokračoval: „Kyjev nechce riešiť naše problémy, a preto sa musíme zjednotiť a postupovať rázne.“
Demonštranti volali na slávu príslušníkom ozbrojených kománd Berkut, ktoré ministerstvo vnútra zrušilo a ktoré sú na západe krajiny obviňované z vraždenia ľudí na kyjevskom námestí Nezávislosti.
Vedenie krymského parlamentu sa radí, kedy zvolá zasadnutie snemu, proti čomu sa kategoricky stavajú predáci krymských Tatárov.
Krymskí Tatári, ktorí sa aktívne podieľali na protestoch proti Janukovyčovmu režimu, majú v sebe hlboko zakorenenú nevôľu voči Kremľu, ktorý ich počas druhej svetovej vojny nechal z polostrova masovo deportovať.
Na strategicky dôležitom Kryme, ktorý je aj základňou ruskej čiernomorskej flotily, sa zrejme najvýraznejšie rysuje rozdelenie Ukrajiny po tom, čo protestné hnutie donútilo proruského prezidenta Viktora Janukovyča k úteku. Situácia budí obavy, že východ krajiny neuzná autoritu nového dočasného vedenia krajiny.
V uliciach mesta Sevastopoľ, v ktorého prístave má Rusko veľkú námornú základňu, sa podľa očitých svedkov objavil ruský obrnený transportér a niekoľko automobilov s ruskými vojakmi, čo miestni označujú za neobvyklé. Ruskí zákonodarcovia počas utorkovej návštevy Kryme tvrdili, že Moskva chce ochrániť ruskojazyčných obyvateľov polostrova, čo vyvolalo obavy z ruského vojenského zásahu. To ale dnes poprela predsedníčka hornej komory ruského parlamentu Valentina Matvijenková. „Takýto scenár nie je možný,“ povedala.
Podľa ukrajinských i ruských médií na Kryme silnie volanie po usporiadaní regionálneho referenda, ktoré by o budúcnosti polostrova malo rozhodnúť. Občania, z ktorých zhruba dve tretiny sa hlásia k ruskej národnosti, by mali rozhodnúť, či Krym má byť súčasťou Ukrajiny či Ruska, alebo či má vyhlásiť nezávislosť.
Príslušný zákon už prerokúva centrálny ukrajinský parlament. Konstantinov takýto krok označil za protiústavný a zdôraznil, že „nezákonné akcie kyjevských zastupiteľov privedú občanov Krymu do ulíc“.