Informovala o tom agentúra Reuters. Medzitým šéf ukrajinského parlamentu Oleksandr Turčynov, ktorý zároveň prevzal aj prezidentské právomoci, zvolal na piatok kvôli vyhrotenej situácii na Kryme krízové zasadnutie bezpečnostnej rady štátu.
Ukrajinský parlament chce, aby Moskva „zastavila kroky, ktoré vykazujú znaky podkopávanie štátnej suverenity a územnej celistvosti“. Parlament tiež vyzval Moskvu, aby „odmietla podporu separatizmu na Ukrajine“.
Situáciou na Ukrajine sa ešte v piatok bude zaoberať Bezpečnostná rada OSN. Podľa agentúry ITAR-TASS o tom informoval hovorca generálneho tajomníka OSN Martin Nesirky, podľa ktorého sa rada zíde najskôr o 21:00 SEČ na „súkromnom stretnutí“. Nespresnil však, či sa stretnú zástupcovia všetkých 15 členských štátov BR OSN.
„Bezpečnostná rada sa zíde na súkromnom stretnutí o 15:00 (21:00 SEČ) a potom bude nasledovať schôdza. Bude sa prejednávať situácia na Ukrajine,“ povedal podľa ruskej agentúry Nesirky novinárom. Dodal, že členov bude o situácii v krajine informovať námestník generálneho tajomníka OSN Jan Eliasson.
Úradujúci ukrajinský prezident obvinil Rusko z otvorenej agresie
Predseda ukrajinského parlamentu Oleksandr Turčynov obvinil Rusko z otvorenej agresie. Zároveň podľa agentúry AP vyhlásil, že Moskva postupuje podľa podobného scenára, aký predchádzal vojne Ruska s Gruzínskom o Abcházsku. Agentúra AFP zároveň informovala, že na Krym sa letecky presúvajú ruskí vojaci.
Turčynov, ktorý je od sobotňajšieho zosadenia Viktora Janukovyča poverený aj výkonom prezidentských právomocí, naliehavo vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby zastavil provokáciu na Kryme. Situáciu porovnal s ruskou intervenciou v Gruzínsku v roku 1992 kvôli Abcházsku, kde žije početné ruské obyvateľstvo.
„Rusko vyslalo sily na Krym… Postupujú podľa scenárov, ktoré sú úplne analogické s Abcházskom, keď pri vyvolaní vojenského konfliktu začali s anexií jej území,“ povedal podľa AP. „Osobne sa obraciam na prezidenta (Vladimira) Putina s požiadavkou, aby okamžite zastavil provokáciu a odvolal vojakov z Krymskej autonómnej oblasti a postupoval výlučne v rámci podpísaných dohôd,“ vyhlásil Turčynov podľa agentúry Interfax – Ukrajina na tlačovej konferencii v ukrajinskom parlamente.
Agentúra AFP medzitým informovala, že do krymského správneho strediska Simferopole bolo s letecky prepravených viac ako 2000 ruských vojakov. " Sme s svedkami invázie ruskej armády … Vzdušný priestor (na Kryme) je uzatvorený kvôli pristávaniu veľkého počtu ruských lietadiel a vrtuľníkov," povedal podľa agentúry zástupca ukrajinského prezidenta na Kryme Serhij Kunicyn. „Sme presvedčení, že Ukrajina si zachová svoje územie že si uháji svoju nezávislosť a všetky pokusy o vpády budú mať veľmi vážne následky,“ dodal podľa Interfaxu Turčynov na tlačovej konferencii.
Ukrajinský minister vnútra: Letisko v Sevastopole obsadili ruskí vojaci
Ozbrojenci obsadili v piatok ráno vojenské letisko Belbek pri Sevastopole na ukrajinskom Kryme. Podľa ukrajinského ministra vnútra Arsena Avakova ide o akciu ruských jednotiek z námornej základne v Sevastopole. Uviedla to agentúra Interfax s odvolaním sa na nemenované vojenské zdroje, podľa ktorých majú títo muži zabrániť príletu bližšie nešpecifikovaných bojovníkov. Interfax citoval svoj zdroj, podľa ktorého úlohou ozbrojencov na Belbeku je „zabrániť príletu niektorých bojovníkov“.
Terminál letiska však zostáva pod kontrolou ukrajinských síl, oznámil Avakov. Vojenské jednotky z ruskej námornej základne Avakov obvinil z obsadenia sevastopoľského letiska. Napísal to podľa nej na svojom profile na Facebooku, na ktorom incidenty na oboch letiskách označil za „ozbrojenú inváziu a okupáciu“.
Ruská flotila následne poprela, že by na letisku podnikla akúkoľvek akciu. „Žiadna z jednotiek čiernomorskej flotily nebola rozmiestnená v oblasti Belbeku a ani sa nezúčastnila blokády,“ citoval Interfax z vyhlásenia flotily. Tá však upozornila, že kvôli „nestabilnej situácii“ vykonala opatrenia v rámci svojich „protiteroristických jednotiek“, aby tieto sily mohli chrániť časti flotily rozmiestnenej na Kryme a rezidenčnej štvrti, kde žije personál s rodinami.
„Letisko nefunguje. Na vonkajšom obvode sú kontrolné stanovištia zriadené ukrajinským ministerstvom vnútra. Nedochádza k žiadnym stretom,“ vyhlásil Avakov s tým, že chce záležitosť vyriešiť diplomatickou cestou. Medzinárodné letisko Belbek využíva aj ukrajinská armáda.
Neznámi ozbrojenci sa stiahli z letiska v Simferopole
Päťdesiatka neidentifikovaných ozbrojencov, ktorá sa v noci na piatok zmocnila medzinárodného letiska v Simferopole, správnom stredisku autonómneho Krymu, už vzdušný prístav opustila. V okolí letiska však hliadkujú ľudia v maskovacích uniformách, nepriestrelných vestách a s automatickými zbraňami v rukách.
„Mysleli si, že letisko obsadili ukrajinskí výsadkári. Keď sa presvedčili, že nič také sa nestalo, ospravedlnili sa a vzdialili sa,“ povedal o incidente hovorca letiska Igor Stratilati rozhlasovej stanici Echo Moskvy a uistil, že letisko pracuje normálne.
Aj podľa ITAR-TASS sa prílety a odlety na medzinárodnom letisku v Simferopole odohrávajú podľa letového poriadku: „Pred niekoľkými minútami pristál stroj spoločnosti Aerofot, ktorý z Moskvy priletel s veľkým množstvom ruských a zahraničných novinárov, obyvateľov Krymu a turistov. Potom bol ohlásený nástup na palubu lietadla do Kyjeva,“ vykreslil spravodajca, avšak dodal, že letisko strážia ozbrojené hliadky.
Podľa agentúry AFP je na stráži desiatka ozbrojencov, odmietajúcich hovoriť s novinármi, a tiež tucet civilistov. „Všetci sme dobrovoľníci a sme tu, aby sme nedovolili pristáť fašistom a radikálom zo západnej Ukrajiny,“ vyhlásil hovorca tejto skupiny, bývalý policajt. „Ak dorazia nacionalistickí banditi, budeme sa s nimi biť. Nájdeme si zbrane, ak bude treba,“ dodal mladý inžinier.
Cestujúci na letisku sa netvárili nijako zvlášť vydesene, prítomnosť stráží so zbraňou v ruke je vraj normálna.
Foto: Reuters, DAVID MDZINARISHVILI
Skôr agentúra Interfax uviedla, že simferopolské letisko sa ocitlo v rukách ozbrojencov v uniformách bez rozpoznávacích znakov. Podľa svedkov vraj mali rovnakú výzbroj a výstroj ako proruské komando, ktoré vo štvrtok ráno v Simferopole ovládlo miestny parlament.
Ten o niekoľko hodín neskôr odhlasoval vyhlásenie referenda „o posilnení autonómie“ Krymu, zosadil doterajšiu krymskú vládu a schválil nový kabinet na čele s proruským aktivistom, ktorý odmieta nový režim v Kyjeve a naďalej uznáva za ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča, zosadeného parlamentom. Janukovyč podľa moskovského rozhlasu už priletel do Rostova na Done, kde má usporiadať tlačovú konferenciu.
Kvôli situácii na Kryme stúpa napätie vo vzťahoch medzi Moskvou a Kyjevom, kde parlament vo štvrtok drvivou väčšinou hlasov vyslovil dôveru novej vláde.
Americký viceprezident Joe Biden uistil šéfa novej ukrajinskej vlády o plnej podpore USA pri nastolení poriadku v krajine, čo podľa agentúry AP dokazuje, že Washington uznáva Arsenija Jaceňuka za faktického vodcu postsovietskej republiky.
Viceprezident Biden podľa Bieleho domu v telefonickom rozhovore s premiérom Jaceňukom privítal vznik novej ukrajinskej vlády a uistil, že USA „plne podporujú“ podniknutie nevyhnutných krokov na ozdravenie ukrajinskej ekonomiky, občianske zmierenie, rešpektovanie medzinárodných záväzkov a úsilie o dobré vzťahy so susednými štátmi.
Na ruskú základňu v Sevastopole prileteli vojenské vrtuľníky
Na ruskú základňu čiernomorskej flotily v ukrajinskom Sevastopole údajne z Ruska preletelo viac ako desať vojenských helikoptér. Informuje o tom agentúra Interfax. Prílet podľa portálu theinsider.ua potvrdil tiež vodca menšiny krymských Tatárov Refat Čubarov, ktorý podporuje novú ukrajinskú vládu. Rusko presun helikoptér zatiaľ nepotvrdilo, opakovane ale prisľúbilo rešpektovať územnú celistvosť Ukrajiny.
Agentúra Reuters s odvolaním sa na ukrajinských pohraničníkov napísala, že do ukrajinského vzdušného priestoru vstúpilo viac ako desať strojov. Iba tri z nich podľa Interfaxu dostali k tomu povolenie ukrajinskej strany. Na internete sa objavil videozáznam údajného preletu. Jeho pravosť ale nie je možné potvrdiť.
Ukrajinská pohraničná služba vo vyhlásení tiež uviedla, že ruskí vojaci v Sevastopole zablokovali jednu z pohraničných jednotiek. Spomenutí ruskí vojaci vraj patria k 810. námornej brigáde čiernomorskej flotily.
Ukrajinskí pohraničníci podľa Interfaxu tiež hlásia, že v tesnej blízkosti krymského letoviska Balaklavy pri Sevastopole od rána zotrváva ruská raketová loď Ivanovec. Údajne kvôli závade na pohonnom systéme nie je zatiaľ schopná plavby.
Rusko má základňu na ukrajinskom Kryme prenajatú. Podľa zmluvy o jej používaní nesmie vojenské vybavenie aj stroje opustiť priestor základne bez ukrajinského súhlasu. Šéf ukrajinského parlamentu Oleksandr Turčynov, ktorý zároveň prevzal aj prezidentské právomoci, varoval, že akýkoľvek pohyb ruských vojsk mimo základňu flotily bude považovaný za „akt vojenskej agresie“.
V médiách sa objavili špekulácie, že ruský zastupiteľský úrad na Kryme vydáva tamojšiemu prevažne ruskojazyčnému obyvateľstvu ruské pasy. Tieto nepotvrdené správy vyvolávajú na Ukrajine obavy, že Moskva sa pripravuje na vojenský zásah. Ruské zákony totiž povoľujú „ochranu ruských občanov“ mimo územia Ruska.
Ruský prezident Vladimir Putin v uplynulých dňoch uviedol do bojovej pohotovosti vojsko, nacvičujúce v blízkosti hraníc s Ukrajinou.
Do vojenských manévrov na západe Ruska, ktoré Moskva v stredu prekvapivo ohlásila, sa zapojilo vyše 80 bojových helikoptér. Podľa piatkového vyhlásenia ruského ministerstva obrany posádky nacvičujú pátracie a záchranné operácie a tiež vyhľadávanie a ničenia nepriateľských síl v neznámom prostredí, napísala agentúra ITAR-TASS. Moskva tvrdí, že cvičenie nesúvisí s udalosťami na Ukrajine.
Cieľom manévrov nariadených Putinom je preveriť akcieschopnosť jednotiek zo západného a centrálneho vojenského okruhu v krízových situáciách, ktoré ohrozujú bezpečnosť krajiny. Do cvičenia sa zapojilo asi 150-tisíc vojakov, 880 tankov, 90 stíhačiek, vyše 120 helikoptér, 80 lodí a 1200 vojenských vozidiel. Rusko tvrdí, že armádne skúšky nijako nesúvisia s udalosťami na Ukrajine a že ide o súčasť dlhšie pripravovaných previerok.
Putin dal pokyny vláde ohľadom Ukrajiny a Krymu
Putin nariadil vláde, aby zvážila žiadosti Krymu o humanitárnu pomoc, pokračovala v hospodárskych vzťahoch s Kyjevom a tiež aby rokovala s partnermi v cudzine, vrátane Medzinárodného menového fondu a skupiny G8, o finančnej pomoci Ukrajine. Oznámila to agentúra Reuters.
O poskytnutie ruskej finančnej pomoci žiada nový predseda regionálnej vlády autonómneho Krymu, proruský aktivista Sergej Aksjonov, ktorý naďalej považuje Viktora Janukovyča za právoplatného ukrajinského prezidenta.