Janukovyč nepožiada Moskvu, aby na Ukrajine vojensky zasiahla. Terajšiu vládu v Kyjeve označil za nelegálnu a májových mimoriadnych prezidentských volieb sa zúčastniť nechce.
„V tejto situácii nie je vojenská intervencia riešením,“ povedal Janukovyč na otázku, či sa obráti na Rusko so žiadosťou o vojenskú pomoc.
Janukovyč sa vyjadril aj k dramatickej situácii na proruskom Kryme, ktorý nevylúčil pričlenenie k Rusku. Autonómny polostrov podľa Janukovyča musí zostať súčasťou Ukrajiny.
Terajšie udalosti na Kryme sú vraj prirodzeným dôsledkom, pretože tamojšie obyvateľstvo odmieta banditskú vládu nacionalistov a banderovcov v Kyjeve. „Moci na Ukrajine sa chopili fašistické sily,“ povedal. Vznikajúce oddiely domobrany na Kryme podľa neho chcú brániť životy svojich rodín a svoj majetok pred týmito radikálmi.
Na Ukrajinu sa vráti až po zaistení vlastnej bezpečnosti
Svoj odchod z Ukrajiny neoznačil za útek, ale za nevyhnutnosť, aby zachránil život sebe i svojej rodine. Vyhlásil, že na jeho kolónu strieľali radikáli zo samopalov. Do Ruska sa dostal z Krymu, kam sa uchýlil z Charkova.
Podrobnosti o prechode hranice neuviedol, povedal len, že mu pomohli „vlasteneckí dôstojníci“, ktorí splnili svoju prísahu. Do vlasti sa ale chce vrátiť len vtedy, keď mu bude aj formou medzinárodných garancií zaručená bezpečnosť.
Janukovyč sa v ruskom azyle zatiaľ s ruským prezidentom Vladimirom Putinom nestretol, lebo šéf Kremľa vraj nemal čas. Stretnutie sa ale v blízkej budúcnosti plánuje. „S Putinom som sa nestretol, no telefonovali sme spolu. Dohodli sme sa, že keď bude mať možnosť sa so mnou stretnúť, stane sa tak… Myslím si však, že Rusko musí konať, a poznajúc charakter Vladimira Putina som prekvapený, že je taký utiahnutý a tichý,“ povedal.
Janukovyč zdôraznil, že je odhodlaný naďalej bojovať proti radikálom, ktorí ohrozujú budúcnosť Ukrajiny. Podľa neho nie je ešte neskoro dramatický vývoj zvrátiť. Tiež vyhlásil, že dohoda s opozíciou, ktorú za sprostredkovanie Európskej únie podpísal, bola porušená. Keď dokument podpisoval, tak „veril slušnosti Západu“.
Janukovyč na splnení podmienok spomínanej kompromisnej dohody naďalej trvá. Prezidentské voľby chce usporiadať tento rok v decembri, hoci opozícia, ktorá sa chopila moci, ich plánuje už koncom mája.
Podľa Janukovyča je tiež nutné schváliť novú ústavu a vyšetriť pozadie násilností počas demonštrácií, pri ktorých zahynuli desiatky ľudí. Do vyšetrovania by vraj mala vstúpiť aj Bezpečnostná rada OSN. Na obetiach má podiel aj Západ, vyhlásil Janukovyč.
Otázky svojho súdenia pred medzinárodným tribunálom v Haagu považuje za predčasné a za provokáciu. „Najskôr je potrebné nezávislé vyšetrovanie a potom sa môžeme baviť o súdoch,“ povedal Janukovyč, ktorý poprel, že by nariadil strieľať na demonštrantov. Dodal, že vyšetrovanie násilností pri demonštráciách sa musí uskutočniť na medzinárodnej úrovni.
Na otázku, či sa za niečo hanbí, odpovedal, že sa ospravedlňuje ľudu a veteránom, za to, čo sa stalo, a že nemal dostatok sily na udržanie stability a poriadku.
Lietadlo s Janukovyčom vo štvrtok večer pristálo na vojenskom letisku v Rostove na Done na juhu Ruska v sprievode niekoľkých stíhačiek. „Tresk z nadzvukových strojov bolo počuť asi pol hodiny v severozápadnej časti mesta, kde sa letisko nachádza,“ cituje RIA Novosti z agentúrnej správy. Janukovyč je podľa nej v Rostove ubytovaný v súkromnom dome a bezpečnostné zložky v súvislosti s jeho príchodom nenasadili žiadne posily.
Ukrajina požiada Moskvu o vydanie Janukovyča
Ukrajina požiada Moskvu o vydanie Janukovyča, ak sa potvrdí, že je skutočne v Rusku. Podľa agentúry Reuters to oznámila ukrajinská prokuratúra. Na Janukovyča už predtým vydala medzinárodný zatykač a chce ho stíhať za krvavé protivládne protesty, ktoré si vyžiadali desiatky mŕtvych. Moskva však Janukovyčovi prisľúbila ochranu.
Janukovyč sa vo vyhlásení zverejnenom vo štvrtok naďalej považuje za ukrajinského prezidenta, nové zmeny vykonávané ukrajinským parlamentom neuznáva. Udalosti v krajine označil za „mocenské vákuum a úplné bezprávie“, pretože nových ministrov dosadila do úradov „spodina“. Janukovyč tiež požiadal Moskvu o ochranu pred „extrémistami“, ktorá mu ju na ruskom území prisľúbila.
Prokuratúra tiež vyzvala na okamžité zadržanie desiatich bývalých vrcholných predstaviteľov štátu. Chytený by mal byť okrem iného bývalý generálny prokurátor Viktor Pšonka, ktorý je stíhaný „za zločiny proti ukrajinskému ľudu“.
Švajčiarsko vyšetruje Janukovyča z prania peňazí
Švajčiarska prokuratúra začala vyšetrovanie zvrhnutého ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča a jeho syna Oleksandra z prania špinavých peňazí.
Oznámila to prokuratúra v Ženeve. Oznámila tiež, že spolu s políciou už vo štvrtok ráno prehľadala Ženevskú kanceláriu firmy Oleksandra Janukovyča a zaistila niektoré dokumenty. Švajčiarské a rakúske úrady tiež zmrazili bankové účty Ukrajincov spojených s „Janukovyčovým klanom“.
„V Ženeve teraz prebieha trestné vyšetrovanie závažného prania špinavých peňazí proti Viktorovi Janukovyčovi a jeho synovi Oleksandrovi,“ oznámil úrad prokurátora Yvesa Bartossu podľa agentúry Reuters. Švajčiarska vláda medzitým vydala zoznam 20 Ukrajincov vrátane oboch Janukovyčov, ktorých majetok v lokálnych bankách nariadila zabavenie.
Rakúsko na žiadosť novej ukrajinskej vlády zmrazilo bankové účty 18 nemenovaným Ukrajincom, ktorí sú podozriví z porušovania ľudských práv počas demonštrácií a z korupcie. Oznámilo to podľa agentúry APA rakúske ministerstvo zahraničia.
Viedeň tento krok urobila po konzultácii s úradom ministerky zahraničia EÚ Catherine Ashtonovej. „Toto opatrenie má podobu predbežného zaistenia, kým nenadobudne účinnosť opatrení EÚ,“ uviedlo rakúske ministerstvo zahraničia. Vo vyhlásení nespomína, o aké osoby ide, ani o sume zablokovaných peňazí
EÚ sa už dohodla na sankciách pre predstaviteľov režimu zvrhnutého prezidenta Ukrajiny Viktora Janukovyča, na uvedenie konkrétneho zoznamu osôb do praxe sa ale naďalej čaká. Podľa analytikov niektoré krajiny EÚ po Janukovyčovom páde s ďalším krokom váhajú. Zatiaľ podľa Viedne nie je jasné, kedy zavedenie sankcií na úrovni EÚ nastane.