Úradujúci ukrajinský prezident tiež oznámil, že vzdušný priestor nad Ukrajinou bol uzavretý pre necivilné lietadlá, uviedla agentúra Reuters.
Kyjev už nemá kontrolu nad svojimi silami na Kryme
Promoskovsky orientovaná krymská samospráva kontroluje prakticky všetky ukrajinské silové štruktúry, ktoré sa nachádzajú na autonómnom ukrajinskom polostrove Krym. Vyhlásil to podľa agentúry Interfax v sobotu večer podpredseda krymskej vlády Rustam Temirgalijev.
Všetky ukrajinské ozbrojené sily na Kryme sú podľa neho blokované, časť z nich je odzbrojená a časť prešla na stranu krymskej administratívy. Na stranu obyvateľov Krymu podľa regionálneho vicepremiéra prechádzajú aj útvary protivzdušnej obrany ukrajinskej armády, ktoré sú na polostrove.
Temirgalijev povedal, že „oddiely krymskej domobrany zablokovali vzletové dráhy všetkých krymských letísk“.
Krymská vláda vraj tiež prevzala kontrolu nad ukrajinskými policajnými útvarmi v autonómii a úradovňou ukrajinskej prokuratúry.
Ruskí vojaci obsadzujú Krym
Ruské ozbrojené zložky sa bez jediného výstrelu postupne zmocňujú viacerých oblastí ukrajinského Krymského polostrova a stovky vojakov už smerujú do jeho hlavného mesta Simferopol, tvrdí agentúra Associated Press.
Agentúra AP informovala o presune stoviek ruských vojakov zo Sevastopola do krymskej metropoly Simferopol. Išlo vraj o 12 nákladných vojenských vozidiel vezúcich vojakov, jedno obrnené vozidlo a dve sanitky. Transportér typu Tiger je vraj vyzbrojený aj automatickými zbraňami.
Denník Ukrajinská pravda zase podľa očitých svedkov napísal, že Rusi chcú obsadiť ukrajinskú základňu v Sevastopole. Niekoľko menších ukrajinských vojenských základní na Kryme sa vraj podľa agentúry Reuters snaží odolávať ruským vojakom. Všetky správy z polostrova je však ťažké nezávisle overiť.
Spravodajská stanica BBC tvrdí, že Rusi na hranici medzi Krymskou autonómnou republikou a zvyškom Ukrajiny začali „budovať zákopy“. Zatiaľ však v oblasti údajne neprišlo k žiadnym násilným incidentom.
Ukrajinský minister obrany Ihor Teňuch údajne svojich kolegov z vlády informoval, že v noci na nedeľu pristálo na Kryme 11 ruských vrtuľníkov a sedem obrích transportných lietadiel Il-76. Ruskej „špeciálnej operácii“ na Kryme vraj velí generál Alexander Galkin.
Ukrajinský premiér obvinil ruskú armádu z toho, že na Kryme vykonáva provokácie s cieľom ospravedlniť svoju prítomnosť v oblasti. Dodal však, že ukrajinskí vojaci sa zatiaľ nijako vyprovokovať nenechali a zostávajú na svojich základniach.
Napätá je situácia napríklad na základni Privolnoje na severe Krymu, ktorú obkľúčili stovky ozbrojených mužov bez výložiek, podľa Kyjeva nepochybne Rusi.
Ruský prezident Vladimir Putin v telefónnom rozhovore s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou obhajoval ruské opatrenia na Ukrajine ako zodpovedajúce situácii v krajine, kde od ultranacionalistov hrozia násilnosti. Podľa agentúry Reuters to oznámil Kremeľ s tým, že Putin a Merkelová sa dohodli na ďalších bilaterálnych a multilaterálnych konzultáciách zameraných na normalizáciu situácie na Ukrajine.
Ukrajina chce súdiť exveliteľa námorníctva za vlastizradu
Ukrajinská prokuratúra začala teraz už bývalého veliteľa námorníctva Denysa Berezovského stíhať kvôli vlastizrade. Informovala o tom agentúra Reuters. Berezovskyj, ktorý bol do funkcie menovaný len v sobotu, sa v nedeľu (2.3.) pridal na stranu proruského Krymu, ktorý hrozí odtrhnutím od Ukrajiny.
„Počas blokády veliteľstva námorníctva (v Sevastopole) ruskými jednotkami odmietol klásť odpor a zložil zbrane,“ oznámila ukrajinská bezpečnostná rada.
Berezovskyj, ktorého podľa kyivpost.com do čela ukrajinského vojenského námorníctva menoval úradujúci ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov, v nedeľu na tlačovej konferencii v Sevastopole prisahal vernosť obyvateľom Krymu. Kyjev ho následne formálne zbavil velenia a do čela námorníctva vymenoval admirála Serhyja Hajduka.
Ukrajina je pripravená brániť sa voči Rusku, uviedol veľvyslanec pri OSN
„Chceme dokázať, že sme schopní sa chrániť sami, ako v nedeľu rozhodol parlament. Sme pripravení sa brániť,“ uviedol v rozhovore pre CNN ukrajinský veľvyslanec pri OSN Jurij Serhijev.
Ak dôjde k zhoršeniu situácie a ruské jednotky budú každou hodinou zvyšovať svoj počet, požiadame o vojenskú pomoc ostatné krajiny sveta," dodal.
Ukrajinskí vojaci sú od soboty v bojovej pohotovosti a ukrajinská armáda povolala všetky vojenské zálohy. Nie je však jasné, či vláda rozhodla o ich vyslaní na Krym.
„Je potrebné zabezpečiť, aby boli ukrajinské jednotky pripravené na boj, čo najskôr to bude možné,“ uviedol na tlačovej konferencii Andrij Parubij, šéf ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany.
Živý prenos z UkrajinyĽudia sú opäť v uliciach
Podľa denníka Ukrajinská pravda sa v centre Kyjeva v nedeľu zhromaždilo asi 8-tisíc ľudí, ktorí požadujú zachovanie územnej celistvosti Ukrajiny. Z pódia hovoria k ľuďom zástupcovia cirkví.
Niekoľkotisíc občanov z Odesy vyšlo na zhromaždenie proti ruskej okupácii. Demonštrácia proti Putinovej agresii sa konala aj v meste Nikolajev. V Charkove bolo pri demonštráciách odporcov a stúpencov zranených asi sto ľudí.
V Moskve podľa denníka Ukrajinská pravda protestuje proti ruskej invázii na Ukrajinu do 250 ľudí. Kričia protivojnové heslá. Polícia ich začala zatýkať.
Desaťtisíce ľudí v Rusku podporili vojenskú intervenciu
V Moskve, Petrohrade a ďalších ruských mestách sa v nedeľu za účasti desiatok tisíc ľudí konali manifestácie na podporu ruskojazyčného obyvateľstva na Ukrajine a ruského vojenského zásahu v tejto krajine. V Moskve sa odohral aj protest proti ruskej intervencii, pri ktorom polícia zadržala asi 50 demonštrantov, napísala agentúra Interfax.
Akciu na podporu vojenskej intervencie zvolala zvolala kremeľská strana Jednotné Rusko. „Chceme uistiť našich krajanov na Ukrajine, že ich nenecháme v problémoch,“ vyhlásil Andrej Bočarov z Všeruského ľudového frontu.
Manifestácie v Moskve sa zúčastnil aj motorkársky klub Noční vlci, ktorý usporiadal na podporu obyvateľov Krymu jazdu hlavným mestom. V kolóne podľa ITAR-TASS išlo asi päťdesiat áut a motoriek.
Ruskojazyčné obyvateľstvo na Ukrajine a príslušníkov rozpustenej ukrajinskej zásahovej policajnej jednotky Berkut, obviňovanej z násilností na ukrajinských demonštrantov, prišlo v Petrohrade podporiť asi 15-tisíc ľudí.
Pochod na podporu vojenskej intervencie sa uskutočnil aj v juhoruskom Krasnodare.
Podľa ruských úradov sa všetky manifestácie odohrali v pokoji, polícia naopak zasiahla na zhromaždeniach kritizujúcich vojenský zásah, ktorý v sobotu prezidentovi Vladimirovi Putinovi povolil parlament. V Moskve sa bez povolenia úradov zišli odporcovia vojenského riešenia s ukrajinskými vlajkami a transparentmi „Nie vojne“ pred ministerstvom obrany. Polícia tam zadržala asi päťdesiatku ľudí.
Neznámy počet ľudí bol zadržaný aj na podobnej demonštrácii v Petrohrade.
Rusi začali vojakom na Kryme rozdávať pasy
Ruská armáda začala na Kryme rozdávať pasy členom miestnych ozbrojených zložiek a udeľovať im ruské občianstvo. Prostredníctvom profilu na Facebooku o tom v nedeľu informuje člen dočasnej ukrajinskej vlády v Kyjeve a minister vnútra Arsen Avakov.
Pasy podľa neho dostávajú najmä vyšší dôstojníci. Na svojom Facebooku zároveň v prípade Krymu hovorí o „nedeklarovanej vojne“. Avakov o tom informoval krátko po skončení mimoriadneho rokovania vlády, ktorá rozhodla o mobilizácii svojich ozbrojených zložiek.
Ukrajinský parlament pripravuje osembodový plán riešenia krízy
Ukrajinský parlament vypracúva plán, ktorý by mal viesť k urovnaniu krízy v krajine. Ako uviedla americká televízia CNN, Kyjev v pláne žiada dialóg s Moskvou, Rusi by však mali stiahnuť svojich vojakov na Kryme späť na základňu. Na rozhovory vraj bude vytvorená špeciálna komisia.
Ukrajinskí poslanci budú prerokúvať ďalšie svoje kroky na nedeľnom mimoriadnom zasadnutí, ktoré je uzavreté pre médiá i verejnosť, informovala agentúra Unian.
Ďalší z bodov plánu, na ktorého vypracovaní sa vraj podieľal opozičný vodca Vitalij Kličko, vyzýva ruský parlament, aby zrušil svoj súhlas s nasadením vojakov na Ukrajine. Ukrajinci tiež požadujú, aby Moskva vydala Ukrajine zosadeného prezidenta Viktora Janukovyča, ktorý do Ruska utiekol. Kličko opakovane vyzýva na mierové konzultácie.
Balaklava, Krym, 1.3.2014
Do Ruska tento rok utieklo 675-tisíc Ukrajincov, tvrdia ruskí pohraničníci
Ruská pohraničná stráž oznámila, že z Ukrajiny do Ruska odišlo počas tohtoročného januára a februára približne 675-tisíc Ukrajincov. Ide vraj o známky „humanitárnej katastrofy“, citovala pohraničníkov ruská štátna tlačová agentúra ITAR-TASS.
Ukrajinská kríza sa presunula na Krym
Hlavnou témou ukrajinskej vnútropolitickej krízy sa v posledných dňoch stal Krym, kde prevláda ruskojazyčné obyvateľstvo odmietajúce novú vládu v Kyjeve. Tá nahradila kabinet promoskovského prezidenta Viktora Janukovyča, ktorého pred týždňom ukrajinský parlament odvolal pod tlakom niekoľkomesačných demonštrácií v metropole aj v ďalších ukrajinských mestách. Demonštranti kritizovali Janukovyčovo rozhodnutie odmietnuť podpis asociačnej dohody s Európskou úniou a dať prednosť spolupráci s Moskvou.
Obavy, že spory vyústia do odtrhnutia Krymu od Ukrajiny, posilnilo sobotné rozhodnutie ruského parlamentu, ktorý schválil žiadosť prezidenta Vladimira Putina nasadiť na Ukrajine ruských vojakov. Šéf Kremľa to zdôvodnil potrebou chrániť životy ruských občanov.
Rusko má na Kryme prenajatú námornú základňu, na ktorej je údajne na 25-isíc mužov. Navyše sa v posledných dňoch na polostrov podľa neoficiálnych zdrojov presunulo asi 6-tisíc príslušníkov ruskej armády. Všeobecne sa usudzuje, že ruskí vojaci sa na Kryme zapojili do obsadzovania významných objektov, hoci miestne médiá v tejto súvislosti informujú len o rusky hovoriacich neznámych ozbrojencoch v neoznačených uniformách a krymskí predstavitelia používajú termín „krymská domobrana“.