O zásah na Ukrajine podľa Rusov požiadal Janukovyč

O zásah ruských vojakov na Ukrajine listom požiadal ruskú hlavu štátu Vladimira Putina zvrhnutý ukrajinský prezident Viktor Janukovyč. Podľa agentúry Reuters to na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN povedal ruský zástupca pri svetovej organizácii Vitalij Čurkin.

, 03.03.2014 08:46, aktualizované: 23:30
Ukrajina, protesty Foto: ,
Ruská flotila dala ukrajinským vojakom na Kryme ultimátum, aby sa vzdali.
debata (393)

Janukovyč pritom v piatok na tlačovej konferencii v juhoruskom Rostove na Done vyhlásil, že ruská vojenská intervencia štátnej kríze na Ukrajine nevyrieši.

„Pod vplyvom západných krajín dochádza k otvoreným aktom teroru a násilia,“ citoval Čurkin z listu, ktorý vraj Janukovyč zaslal Putinovi. V údajnom liste, ktorého kópiu Čurkin členom Bezpečnostnej rady OSN predložil, sa tiež uvádza, že ľudia na Ukrajine sú prenasledovaní kvôli jazyku a politickému presvedčeniu.

„Obraciam sa preto na prezidenta Ruska, pána Putina, so žiadosťou o nasadenie ozbrojených síl Ruskej federácie na zabezpečenie legitimity, mieru, zákona a poriadku, stability a ochrany ukrajinského ľudu,“ citoval z listu Čurkin. Ruský veľvyslanec pri OSN ďalej podľa agentúry DPA povedal, že všetko, čo sa na Kryme teraz deje, je „v plnej zhode s ruským právom“.

Janukovyč, ktorý z Ukrajiny utiekol do Ruska, na spomenutej piatkovej tlačovej konferencii povedal, že Moskvu nebude žiadať o vyslanie vojenských síl. Vyhlásil tiež, že Krym musí zostať súčasťou Ukrajiny.

Rusko tvrdí, že sa k vojenskej operácii na Kryme odhodlalo preto, aby ochránilo tamojšie ruských občanov a tiež prevažne ruskojazyčných obyvateľov polostrova, a to aj na žiadosť autonómnej krymskej vlády. Krymský premiér Sergej Aksjonov v sobotu oznámil, že zaslal Putinovi list so žiadosťou o pomoc.

Ruská flotila vraj nedala ukrajinským vojakom na Kryme ultimátum

Ruské ministerstvo obrany poprelo správy, že by vraj Čiernomorská flotila dala ultimátum zostávajúcim ukrajinským posádkam na Kryme, aby sa do utorkového rána vzdali, inak sa stanú terčom útoku. Podľa hovorcu ruského ministerstva sú tieto správy „úplný nezmysel“.

Hovorca ruského ministerstva ubezpečil, že žiadne takéto ultimátum nebolo predložené.

Podľa ruského denníka Vedomosti štáb ukrajinského vojenského námorníctva v Sevastopole je zhruba z polovice obsadený vojakmi, ktorí prešli na stranu (proruských) krymských úradov, zatiaľ čo polovica štábu je pod kontrolou vojakov lojálnych Kyjevu.

Jeden z ukrajinských dôstojníkov denníku povedal, že k žiadnym potýčkam medzi ozbrojencami nedochádza teraz a o žiadnom ultimáte nič nepočul.

Ukrajinské ministerstvo obrany tvrdí, že od Ruska dostalo ultimátum

Agentúra Interfax s odvolaním sa na ukrajinské ministerstvo obrany informovalo, že veliteľ ruskej Čiernomorskej flotily dal ukrajinským vojakom na Kryme ultimátum, aby sa vzdali do utorka 04:00 SEČ, inak sa stanú terčom útoku.

„Ak sa v utorok do piatej rána nevzdajú, začne sa naozajstný útok na jednotky ukrajinských ozbrojených síl po celom Kryme,“ ohlásil vraj veliteľ flotily Alexander Vitko.

Rusko ovládlo trajektový prechod na Kryme, prúdia cez neho posily

Ruskí vojaci úplne obsadili trajektový terminál na ukrajinskej strane Kerčského prielivu, ktorý Krym delí od Ruska. Informovala o tom agentúra Reuters. Na polostrov obsadený ruskými silami tak prúdia ďalšie vojenské posily.

Trajektový terminál v Kerči, ktorý slúži ako hraničný prechod medzi Ukrajinou a Ruskom, obliehali ruskí vojaci niekoľko dní. Až teraz však ovládli aj stanicu pohraničnej stráže. Tá dnes oznámila, že na ukrajinský Krym sa po obsadení stanice trajektom preplavili z Ruska tri nákladné autá s vojakmi.

Kerčský prieliv je úžina medzi Čiernym a Azovským morom, ktorá oddeľuje východ Krymu od ruského Krasnodarského kraja. V najužšom mieste má úžina asi 4,5 kilometra.

Rusko má v krymskom Sevastopole prenajatú od Ukrajiny námornú základňu pre svoju čiernomorskú flotilu. Práve vojaci z tejto posádky Rusko do obsadzovania Krymu nasadilo. Ukrajinská vláda navyše tvrdí, že Moskva počet vojakov na základni, ktorých je podľa starších údajov až 26-tisíc, posilnila o ďalších niekoľko tisíc.

Rusko ide stavať most cez Kerčský prieliv

Ruský premiér Dmitrij Medvedev v pondelok vydal príkaz na vytvorenie skupiny, ktorá bude riadiť budovanie mosta cez Kerčský prieliv.

Most cez Kerčský prieliv je dlhoročným projektom, ktorý má korene ešte v sovietskej ére. Dohoda o jeho vybudovaní bola súčasťou balíka dohôd, ktoré koncom minulého roka podpísal vtedajší ukrajinský prezident Viktor Janukovyč s Moskvou výmenou za odvolanie ukrajinského podpisu pod zmluvou o pridružení k Európskej únii.

Podľa šéfa Štátnej dumy nie je teraz potrebný zásah armády na Ukrajine

Zásah ruskej armády na Ukrajine „nie je v tejto chvíli nutný“. Uviedol to predseda Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, Sergej Naryškin v ruskej televízii.

Povolenie ruského parlamentu použiť vojenskú silu na Ukrajine, ktoré získal prezident Vladimir Putin v sobotu, sa bude podľa Naryškina realizovať len v prípade nevyhnutnosti.

Moskva vysvetľuje okupáciu Krymu ochranou svojich občanov a tamojšieho väčšinového ruskojazyčného obyvateľstva pred údajne hroziacimi útokmi ukrajinských ultranacionalistov. Avšak počas štvormesačných nepokojov na Ukrajine sa neobjavili žiadne správy o nepriateľstve voči ruskojazyčnej populácii, poznamenala agentúra AP.

Ukrajinský prezident sľúbil vetovať zrušenie jazykového zákona

Úradujúci ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov sľúbil zachovať jazykový zákon, proti ktorého odstráneniu protestujú prevažne ruskojazyčné regióny na východe krajiny. Moskva nedávne zrušenie zákona interpretovala ako zákaz používania ruštiny.

Táto interpretácia okrem iného zaznievala pri debate Rady federácie (hornej komory ruského parlamentu), ktorá nakoniec cez víkend schválila žiadosť prezidenta Vladimira Putina o nasadenie ruských vojakov na ukrajinskom území v záujme ochrany životov ruských občanov a krajanov.

Turčynov, ktorý ako predseda parlamentu dočasne plní aj povinnosti hlavy štátu, v pondelok podľa agentúry Interfax ohlásil, že nepodpíše toto kontroverzné rozhodnutie snemovne. Jazykový zákon doteraz umožňoval používať ruštinu ako druhú úradné reč bezmála v polovici krajiny.

„Nehľadiac na to, že zákon o jazykoch bol nevyvážený a neodborne pripravený, nepodpíšem rozhodnutie parlamentu o zrušení tohto zákona,“ povedal Turčynov v pondelok večer. Vysvetlil, že súčasný jazykový zákon bude zachovaný tak dlho, kým nebude pripravený nový zákon, umožňujúci rozvoj všetkých jazykov v krajine.

„Ukrajinčina je celoštátne reč, ale na Ukrajine nebudú platiť žiadne jazykové či národnostné obmedzenia, alebo obmedzenia kvôli náležitosti k cirkvám a vyznaniam. Demokratická vláda to jasne zaručuje všetkým občanom,“ povedal Turčynov.

O "neplatnosti“ zákona o základoch štátnej jazykovej politiky rozhodol ukrajinský parlament 23. februára po zvrhnutí prorusky orientovaného prezidenta Viktora Janukovyča. Práve zosadený prezident podpísal v auguste 2012 tento zákon umožňujúci dvojjazyčnosť v regiónoch, kde podiel národných menšín presahoval desatinu populácie.

Rusi dokončujú okupáciu Krymu

Väčšina Krymu je pod kontrolou ruských vojakov, ktorí v ​​noci na pondelok obsadili niekoľko ďalších vojenských objektov a administratívnych budov na polostrove. Vojaci sa na ukrajinskom území pohybujú v maskovacích uniformách bez hodnostného označenia, ich výzbroj, správanie a vybavenie podľa miestnych novinárov jasne ukazuje na armádnych profesionálov.

Podľa ukrajinskej agentúry RBK dokončili ruské jednotky v noci obsadenie ukrajinskej vojenskej posádky v zálive Balaklava pri Sevastopole. Ruskí vojaci, ktorých sprevádzal tím neozbrojených civilistov, Ukrajincov odzbrojili. Pod kontrolou okupačných jednotiek sú aj objekty sevastopolského medzinárodného letiska Belbek, ktoré Rusi obsadili s použitím hlukových granátov. Miestne ukrajinské vojenská jednotkám útočníkov odovzdali zbrane.

Podľa nepotvrdených správ sa pripravuje útok na jednu z ďalších jednotiek ukrajinskej armády priamo v Sevastopole. Vojaci dostali ultimátum s výzvou k zloženiu zbraní. Zo Sevastopola ráno vyrazila na severovýchod smerom k Simferopolu kolóna tridsiatich neoznačených vojenských vozidiel.

Rodinní príslušníci ukrajinských vojakov...
Príslušníci pravdepodobne ruských ozbrojených...
+9Loď v Kerčskom prielive.

Podľa ruských médií velí ruským inváznym vojskám zástupca náčelníka ruského južného vojenského okruhu Igor Turčeňuk. Novinárom povedal, že príkaz na začatie vojenských operácií na Kryme vydal prezident Vladimir Putin po konzultácii so zosadeným ukrajinským prezidentom Viktorom Janukovyčom. Neskôr svoje vyhlásenie poopravil s tým, že ruské jednotky sú na polostrove na žiadosť miestnej autonómnej vlády. Turčeňuk vyzval príslušníkov všetkých ukrajinských jednotiek na Kryme, aby svoju výzbroj odovzdali do skladov.

Krymská autonómna vláda v pondelok oznámila, že počet ukrajinských vojakov, ktorí „odprisahali vernosť Krymskému ľudu“ a fakticky prešli na stranu okupačných síl, prekročil 3-tisíc a rýchlo sa ďalej zvyšuje. Miestne proruské úrady údajne rokujú s niekoľkými vysokopostavenými ukrajinskými dôstojníkmi, ktorí zvažujú podobný krok. Z ukrajinských veliteľov v minulých dňoch prešiel ku krymským povstalcom veliteľ ukrajinského námorníctva Denys Berezovskyj.

Ruské ministerstvo vnútra v pondelok oznámilo, že je pripravené prijať do svojich radov ukrajinských policajtov, ktorí „sa ocitli na ruskom území“. Chce údajne vytvoriť aj špeciálnu jednotku zo zbehov z ukrajinského pohotovostného oddielu Berkut. Podmienkou je, že Ukrajinci požiadajú o ruské občianstvo.

Ruské vojsko na Kryme, 3.3.2014

Lavrov: Ruské vojsko pomôže ‚normalizácii‘ na Ukrajine

Nové ukrajinské vedenie chce využiť svoje víťazstvo na útoky na ľudské práva a základné slobody. Na schôdzi Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve to v pondelok vyhlásil ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. Konštatoval, že západné štáty by mali odložiť svoje „geopolitické kalkulácie“ a mať na zreteli záujmy ukrajinského ľudu.

Rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina využiť ruské vojsko „na normalizáciu spoločensko-politickej situácie“ na Ukrajine podľa Lavrova „snáď privedie radikálov k rozumu“.

"Ide o ochranu našich občanov a krajanov. Tí, ktorí sa situáciu snaží vydávať za agresiu, hrozia všemožnými sankciami a bojkotom – to sú práve tí naši partneri, ktorí dôsledne a vytrvalo podnecovali spriaznené politické sily na Ukrajine k ultimátam a ústupu od dialógu, k ignorovaniu obáv juhu a východu krajiny a v dôsledku k polarizácii ukrajinskej spoločnosti, "povedal Lavrov.

Lavrov obvinil ukrajinské vedenie, že nesplnilo nič zo zmluvy z 21. februára uzatvorenej s vtedajším prezidentom Viktorom Janukovyčom vďaka sprostredkovaniu ministrov zahraničia Nemecka, Francúzska a Poľska. Nová ukrajinská vláda by podľa ruského ministra mala v krajine presadiť ústavnú reformu a nechať o nej hlasovať v celoštátnom referende.

Lavrov v Ženeve kritizoval rozhodnutie ukrajinského parlamentu z minulého týždňa, ktorým bola zrušená platnosť jazykového zákona. Právna norma umožňovala využívanie druhého jazyka v miestach, kde príslušníci národnostných menšín tvoria viac než desatinu obyvateľov. Rusku prekážajú aj pripravované lustrácie na Ukrajine a rozhodnutie poslancov odvolať sudcu ústavného súdu.

Ukrajinská mobilizácia viazne, tvrdia ruské médiá

Ukrajinská vojenská správa chce využiť sociálne siete, aby naplnila stavy jednotiek po vyhlásení mobilizácie. Bojovú pohotovosť vyhlásilo nové ukrajinské vedenie v sobotu, podľa médií sa branná povinnosť vzťahuje na osoby mladšie ako 40 rokov. Podľa niektorých ukrajinských médií ale armáda nevyhlásila všeobecnú mobilizáciu, iba doplnenie stavov jednotiek na úroveň plnej pohotovosti.

Doplňovanie jednotiek zálohami podľa správ niektorých médií viazne. V nedeľu sa mobilizačný rozkaz podarilo dopraviť len asi desiatim percentám povolaných vojakov v zálohe, uviedla ruská agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na informovaný zdroj z ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany. Velenie armády priebeh mobilizácie nijako nekomentovalo.

Maďarské ministerstvo zahraničia v pondelok poprelo informácie niektorých novinárov o tom, že cez hranice sa z Ukrajiny do Maďarska uchyľujú tisíce ukrajinských Maďarov z obavy pred narukovaním do armády. Maďarské ministerstvo však vytvorilo operatívny štáb, ktorý má pripraviť riešenie pre prípad masového prílivu utečencov z Ukrajiny.

V ukrajinských i zahraničných médiách sa medzitým objavujú úvahy o možnom rozsahu západnej pomoci v prípadnom väčšom konflikte s Ruskom. Ukrajina nie je členom NATO, ale zúčastňuje sa mnohých aliančných programov a je členom spoločnej konzultatívnej komisie. Jej naliehavé zvolanie možno podľa zdrojov NATO očakávať v najbližších dňoch.

Vody Čierneho mora brázdia aj dve americké vojnové lode

Podľa mienky západných expertov je nereálne počítať s tým, že by Západ v prospech Ukrajiny dôraznejšie zasiahol. „Realisticky musíme priznať, že Krym je v ruských rukách. Teraz ide o to zabrániť Rusku, aby prevzalo celý ruskojazyčný východ Ukrajiny,“ povedal agentúre Reuters informovaný západný diplomat.

Počas rusko-gruzínskej vojny v roku 2008 Spojené štáty vyslali do Čierneho mora svoje vojnové lode. Aj teraz v oblasti operujú dve z nich – výsadková loď Mount Whitney a krížnik Taylor. Pentagon ich do oblasti vyslal vo februári ako bezpečnostnú podporu zimnej olympiáde v Soči.

Krížnik amerického námorníctva USS Taylor na... Foto: SITA/AP, Petar Petrov
Varna, BUlharsko, USS Taylor, Krym, Ukrajina, Rusko, loď, krížnik Krížnik amerického námorníctva USS Taylor na snímke z decembra 2008 v bulharskom prístave Varna.

Ich presun k ukrajinským brehom by ale podľa expertov mohol byť vnímaný ako protiruská provokácia. Krížnik Taylor navyše v polovici februára havaroval, keď pri tureckých brehoch narazil na plytčinu.

Západné reakcie sa podľa agentúry Reuters sústredia skôr na sankcie, menovite zákazy cestovania, zmrazenie bankových účtov a na obchodnú izoláciu Ruska. V krajnom prípade sa môže Západ odhodlať k finančným sankciám namiereným proti čelným ruským politikom vrátane Vladimira Putina. V dlhodobejšej perspektíve môže ísť o ústup od využitia ruského zemného plynu.

Ruské úrady zablokovali webové stránky súvisiace s Ukrajinou

Ruské úrady zablokovali 13 internetových stránok súvisiacich s ukrajinským protestným hnutím, ktoré pomohlo zosadiť prezidenta Viktora Janukovyča.

Agentúra Roskomnadzor, ktorá monitoruje internetové aktivity, informovala, že na príkaz prokuratúry odstavila v pondelok stránky ukrajinských protestných skupín na najväčšej ruskej sociálnej sieti Vkontakte. Tieto skupiny podľa nej „propagovali aktivity ukrajinských nacionalistov“. Obvinila ich tiež z „podnecovania k teroristickej činnosti a z účasti na nepovolených zhromaždeniach“.

V Rusku tak je od pondelka nedostupná napríklad stránka najväčšej prodemokratickej ukrajinskej skupiny, ktorá má vyše 500-tisíc členov.

Internet bol doteraz v Rusku, na rozdiel od iných médií, bez cenzúry a často poskytoval fórum na kritiku vlády.

Východ Ukrajiny vzhliada k Rusku, na Kryme chystajú referendum

Prudko vyostrená konfrontácia na Kryme zvýšila napätie vo východoukrajinských regiónoch obývaných ruskojazyčné menšinou. V Donecku zaútočil dav proruských radikálov na sídlo miestnej oblastnej správy a obsadil jeho dve prvé podlažia. Útok je reakciou na výmenu na poste doneckého gubernátora, ktorým sa cez víkend stal z vôle novej kyjevskej vlády Sergej Tarut. Doterajší proruský gubernátor Andrej Šišackij bol z funkcie odvolaný.

Podľa agentúry Interfax priechod do objektu umožnili demonštrujúcim radikálom policajti. Pod tlakom udalostí zastupiteľstvo dosadilo do funkcie gubernátora znova Šišackého, Tarut v obsadenej budove nebol.

V Charkove, ďalšom z východoukra­jinských veľkomiest, sa sformovala spoločenská organizácia „Na obranu Charkova“, ktorej členovia hliadkujú v hlavných uliciach. Podľa miestnych spravodajských serverov nechcú dopustiť, aby sa v Charkove opakovali „výtržnosti výrastkov z Pravého sektora“.

V meste sa počas uplynulých týždňov niekoľkokrát zmenil pomer síl, celý týždeň mali radnicu pod kontrolou stúpenci nového vedenia v Kyjeve. Teraz je ale Charkov v moci proruských radikálov na čele so starostom Gennadijom Kernesom, ktorý vyzval spoluobčanov na obranu mesta pred extrémistami.

Na samotnom Kryme pokračujú horúčkovité rokovania o budúcej úprave „štátoprávnych pomerov“. Poslanci autonómneho snemu navrhujú, aby sa Sevastopol stal súčasťou krymskej autonómie. Krok, v dôsledku ktorého by sa pripravované krymské referendum týkalo aj Sevastopola, má podporu šéfa parlamentu Vladimira Konstantinova.

Referendum o budúcnosti Krymu, ktoré Kyjev neuznáva, sa má na polostrove konať 30. marca. Obyvatelia Krymu majú rozhodnúť aj o zavedení moskovského času.

Situácia na Kryme v posledných dňoch.

Kyjev zvažuje uzavretie hraníc

Krymská agentúra Center v pondelok napísala, že ruská armáda v niekoľkých okresoch polostrova zablokovala mobilnú telefonickú prevádzku. Ruskí vojaci začali aj blokádu skladov ukrajinského vojenského námorníctva.

Nová kyjevská vláda podľa vicepremiéra Vitalija Jarema zvažuje možnosť uzavretia ukrajinsko-ruských hraníc alebo výrazného sprísnenia hraničného režimu. Dôvodom je masový príliv ruských občanov, ktorí sa na východe Ukrajiny zapájajú do demonštrácií proruských organizácií. Ruskí pohraničníci podľa Jarema prakticky otvorili hranice pre kolóny autobusov, ktoré na Ukrajinu privážajú demonštrantov.

V Moskve padli prvé tresty za protesty proti invázii na Krym

Na päť dní poslal v pondelok do väzenia moskovský súd opozičných aktivistov Vladislava Dronova a Romana Nemučinského, ktorí cez víkend pred budovou ruského ministerstva obrany protestovali proti ruskej invázii na Krym. Podľa policajnej správy počas sobotňajších protestov zadržali vyše 360 ľudí. Okolo 70 z nich poslali policajti do vyšetrovacej väzby, ostatní sú za marenie policajného zákroku stíhaní na slobode.

Portrét protiruského demonštranta - napoly... Foto: SITA/AP, Markus Schreiber
Ukrajina, protesty, kríza Portrét protiruského demonštranta - napoly Putin, napoly Stalin.

V Petrohrade je vo väzobných celách asi 20 ľudí, ktorých v nedeľu zadržali pri nepovolenom proteste proti ruskému zásahu na Kryme. Za odpor, ktorý kládli zasahujúcim policajtom, im hrozí 15 dní väzenia. Tresty má petrohradský súd vyniesť v pondelok.

Okrem Moskvy a Petrohradu ozbrojený zásah na Krymskom polostrove v Rusku väčšie protesty nevyvolal. Médiá v pondelok informovali o „výtržníctve“, ktoré vyšetruje polícia v sibírskom meste Krasnojarsk. Neznáme osoby tam opísali veľký pomník boľševického vodcu Vladimira Iliča-Lenina nápismi „Sláva Ukrajine“.

Rusko začalo trestné stíhanie predáka ukrajinských nacionalistov

Ruský vyšetrovací výbor začal trestné stíhanie vodcu ukrajinského nacionalistického hnutia Pravý sektor Dmytra Jaroša, aj keď je na Ukrajine. Informovala o tom v pondelok agentúra Interfax s odvolaním sa na oznámenie predstaviteľa výboru Vladimira Markina.

Stíhanie podľa Markina začali pre Jarošove verejné výzvy k extrémizmu a k terorizmu. Markin zároveň dodal, že ruské úrady budú usilovať o jeho vzatia do väzby a vydajú na neho medzinárodný zatykač.

Jarošov Pravý sektor, ktorého jadrom sú radikálny fanúšikovia futbalového klubu Dynamo Kyjev, patril k najaktívnejším silám protivládnych protestov. Jeho stúpenci porušili niektoré dohody s úradmi a hrali vedúcu úlohu pri obsadzovaní úradných budov v Kyjeve. Umierniť sa ich nepodarilo ani populárnemu predákovi ukrajinskej opozície Vitalijovi Kličkovi.

Jarošove prejavy sú silne protiruské a protikomunistické. Za svoje hlavné ciele považuje propagáciu ideológie ukrajinského nacionalizmu v súlade s názormi Stepana Banderu, kontroverzného šéfa ukrajinských nacionalistických oddielov v časoch druhej svetovej vojny. V minulosti bol tiež šéfom radikálne orientovaného hnutia Trojzubec Stepana Banderu a aj dnes je v ňom aktívny.

Ruská štátna agentúra ITAR-TASS v pondelok oznámila, že vyšetrovatelia v kaukazskom Čečensku „so všetkou zodpovednosťou“ vyšetrujú podozrenie, že mnoho ukrajinských politikov udržiava kontakty so severokavkazskými teroristami. Čečenský šéf Ramzan Kadyrov agentúre povedal, že ak sa podozrenie potvrdí, bude „naša odpoveď spravodlivá a tvrdá“.

Podľa anonymných čečenských zdrojov, na ktoré sa ITAR-TASS odvoláva, vraj ukrajinskí nacionalisti bojujú na strane severokaukazských ozbrojencov a poskytujú im finančnú pomoc.

Ruský premiér radí Ukrajincom: Podrobte Janukovyča impeachmentu

V Rusku sa medzitým šíri „vlna solidarity“ s ruskojazyčným obyvateľstvom Ukrajiny. Obyvatelia Orenburskej oblasti sú podľa agentúry ITAR-TASS pripravení venovať im svoj jednodenný zárobok, Stavropolský kraj na juhu Ruska ohlásil pripravenosť prijať prípadných ukrajinských utečencov. Na prijatie Ukrajincov je pripravená aj Kalužská oblasť, ktorej vedenie otvorilo špeciálny finančný fond pomoci.

Predseda ruskej vlády Dmitrij Medvedev v pondelok poradil Ukrajincom, aby zvrhnutého prezidenta Viktora Janukovyča vystavili ústavnej žalobe, takzvanému impeachmentu. „Ak majú za to, že sa niečím previnil, je to jediná cesta. Všetko ostatné je svojvôľa,“ napísal ruský premiér na Facebooku. Hoci je Janukovyčova autorita nulová, je to stále legitímna hlava štátu, tvrdí Medvedev. Rusko podľa neho potrebuje v Ukrajine silného a stabilného suseda, nie „chudobného príbuzného s večne natiahnutou rukou“.

Ukrajinský minister a expremiérka sa líšia v pohľade na riešenie krízy

V konfrontácii s Ruskom sa Ukrajina môže spoliehať len sama na seba a svoje vlastné diplomatické kroky. V rozhovore pre agentúru Interfax-Ukrajina to povedal ukrajinský diplomat Andrij Deščycja, ktorý do vytvorenia novej vlády v Kyjeve vykonáva funkciu šéfa ukrajinskej diplomacie. „Nikto okrem nás neubráni Ukrajinu, nikto to za nás neurobí,“ povedal Deščycja.

Úradujúci minister sa vyslovil pre prehodnotenie zmluvných vzťahov s Ruskom aj za cenu prípadnej „demilitarizácie Krymu“. Rusko drží v prenájme až do roku 2042 vojenský prístav v Sevastopole, kde sídli veliteľstvo jeho čiernomorskej flotily. Rusko sa podľa Deščycja uchýlilo k „hrubému narušeniu existujúcich medzištátnych dohôd s Ukrajinou“ a porušuje aj zmluvu o prenájme Sevastopola.

K dramatickému vyostreniu situácie na Kryme sa v pondelok vyslovila aj bývalá ukrajinská premiérka Julia Tymošenková. Vyhlásila, že cieľom Moskvy je úplná kapitulácia Ukrajiny. Jedinou obranou pred útokmi ruského agresora je podľa expremiérky členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii. „Žiadne rokovania medzi Kyjevom a Moskvou nie sú v terajšej situácii možné,“ povedala Tymošenková ukrajinským novinárom.

393 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #okupácia #Vladimir Putin #Ukrajina #Krym
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy