Putin nechce na Kryme použiť silu, je to však podľa neho krajná možnosť

„Začali sa konzultácie na úrovni ministrov,“ povedal Jaceňuk podľa agentúry Reuters novinárom, neuviedol však ďalšie podrobnosti.

Jaceňuk zopakoval názor, že by Rusko malo stiahnuť svoje sily späť na základne na Kryme a upustiť od akcií, ktoré podľa neho hrozia destabilizáciou celého regiónu.

Ruský prezident: O pripojenie Krymu sa neusilujeme

Putin obhajoval ruský zásah na Kryme a povedal, že akcia na Kryme je „úplne legálna“ a stalo sa tak na základe požiadavky Viktora Janukovyča, ktorého považuje za legitímneho prezidenta Ukrajiny, aj keď aktuálne nemá žiadnu moc. Súčasne zdôrazňoval, že na Krymskom poloostrove neoperujú ruskí vojaci, ale „ozbrojené sily sebaobrany“. O pripojení Krymu k Rusku sa Moskva podľa Putina neusiluje. „Takýto variant nezvažujeme,“ povedal.

O udalostiach na Ukrajine sa vyjadril ako „o vyčíňaní neonacistov a antisemitov“. Povedal, že ľudia na východnej Ukrajine sú znepokojení a „my si nárokujeme právo použiť všetky dostupné prostriedky“, aby sme ich obránili. Je to však podľa neho „krajná možnosť“.

Ruský prezident ďalej na tlačovej konferencii vyhlásil, že ukrajinský parlament je len čiastočne legitímny, čo však vôbec neplatí o vláde ani o úradujúcom prezidentovi Turčynovovi.

Putin sa ohradil proti kritike, ktorú jeho postup na Kryme vyvolal. Akékoľvek hrozby adresované Moskve sú podľa neho škodlivé a kontraproduktívne. Šéf Kremľa komentoval chystaný summit skupiny G8, ktorý má byť v Soči a ktorý chce Západ bojkotovať. Ak vraj „západní štátnici nechcú prísť, nemusia“, povedal Putin.

Vladimir Putin tiež povedal, že Rusko nemá žiadne právne záväzky voči Ukrajine, keďže prekonala revolúciu. Vojenská intervencia na Kryme je očividne v rozpore s ruskými záväzkami voči Ukrajine na základe budapeštianskeho memoranda z roku 1994, podľa ktorého má Moskva rešpektovať zvrchovanosť postsovietskeho suseda. Putin však podľa agentúry RIA Novosti označil ukrajinskú revolúciu za protiústavný puč a podľa jeho expertov vznikol na ukrajinskom území nový štát.

Americký minister zahraničia Kerry je v Kyjeve

Do Kyjeva prišiel vyjadriť podporu Ukrajine americký minister zahraničia John Kerry. Kerry neprišiel len so slovami podpory, ale oznámil pomoc Washingtonu Ukrajine vo forme záruky na pôžičku vo výške najmenej jednej miliardy dolárov (vyše 700 miliónov eur). Povedal tiež, že podľa neho Rusko hľadá zámienku pre inváziu na Ukrajinu. (Čítajte v osobitnom článku.)

Ukrajina požiadala Rusko o Janukovyčovo vydanie

Ukrajina oficiálne požiadala ruskú justíciu o neodkladné vydanie zvrhnutého prezidenta Viktora Janukovyča, ktorý sa podľa ruských médií zdržiava v ruskom Rostove na Done. Novinárom v Kyjeve to dnes oznámil šéf ukrajinskej kontrarozviedky SBU Valentyn Nalyvajčenko.

Vo svojej vlasti je Janukovyč stíhaný pre podozrenie, že je zodpovedný za smrť takmer stovky opozičných aktivistov pri februárových stretoch s políciou v centre Kyjeva.

Kontrarozviedka sa vraj pokúsila utekajúcu hlavu štátu zadržať už v noci z 23. na 24. februára, ale Janukovyč s ochrankou agentom SBU unikol a skryl sa na Kryme. Ako sa odtiaľ dostal za hranice do ruského Rostova, nie je podľa šéfa SBU jasné.

Janukovyč vraj nie je mŕtvy

O aktuálnom stave Janukovyčovho zdravia Nalyvajčenko nemá žiadne informácie. Šéf kontrarozviedky odmietol komentovať špekulácie ruských médií, že bývalý prezident v noci na utorok podľahol infarktu.

Zvesti o Janukovyčovej smrti dnes na tlačovej konferencii poprel aj ruský prezident Vladimir Putin. Janukovyč je podľa neho živý a zdravý, politickú budúcnosť však už nemá.

Rusko údajne sťahuje svojich vojakov z Kerčského terminálu

Ruskí vojaci vraj opúšťajú Kerčský trajektový terminál, ktorý obsadili v pondelok, oznámila rozhlasová stanica Kerč FM. Z mesta vraj odchádza ruská vojenská technika a nákladné automobily plne obsadené ruskými vojakmi.

Správu Kerčského rozhlasu nemožno z iného zdroja overiť. Informácie o posilňovaní ruských jednotiek na východnej strane Kerčského prielivu, ktorý oddeľuje Krym od ruskej pevniny, sa objavili v pondelok ráno. Neskôr médiá informovali, že ruské vojská obsadili aj západný, ukrajinský breh strategicky významnej úžiny. Trajektami tak na polostrov mohli prúdiť ďalšie ruské posily.

Z ukrajinskej armády dezertovalo 5 500 vojakov

Viac než 5 500 vojakov dezertovalo z ukrajinskej armády s cieľom slúžiť Krymskej autonómnej republike. Informoval o tom v utorok novovymenovaný líder regiónu Sergej Aksjonov. Podľa jeho slov rokovania s veliteľmi jednotiek viedli k dezercii vojakov, ktorí sa pridali k nezávislej krymskej armáde. Z 34 ukrajinských vojenských jednotiek stacionovaných na Kryme dezertovalo 23, uvádza agentúra RIA Novosti.

Rusko a Čína majú ohľadom Ukrajiny blízke stanoviská

Ruský prezident Vladimir Putin a jeho čínsky náprotivok Si Ťin-pching zdieľajú blízke stanoviská k situácii na Ukrajine. Podľa Kremľa to potvrdil ich utorkový telefonický rozhovor.

Prezidenti veľmocí s právom veta v Bezpečnostnej rade OSN vyjadrili podľa Moskvy nádej, že "kroky vykonané ruským vedením zaistia bezpečnosť ruskojazyčných obyvateľov východu Ukrajiny.

Ukrajinu údajne postihol kybernetický útok

Ukrajinský telekomunikačný systém sa vraj stal terčom kybernetického útoku. Podľa šéfa ukrajinskej bezpečnostnej služby SBU Valentyna Nalivajčenka zariadenie nainštalované na polostrove Krym, ktorý je pod kontrolou ruských vojakov, blokuje mobilné telefóny členov parlamentu. „Potvrdzujem, že už druhý deň prebieha útok na mobilné telefóny členov ukrajinského parlamentu,“ konštatoval Nalivajčenko v utorok na brífingu.

Na Kryme je napätý pokoj

Ruské ultimátum ukrajinskej armáde, ktoré malo vypršať o štvrtej hodine nadránom v utorok, ale Moskva ho ešte predtým dementovala, sa nepotvrdilo, situácia bola pokojná a k útoku Čiernomorskej flotily nedošlo. Putin medzitým nariadil vojakom na manévroch na západe krajiny návrat na základne. Väčšina kremeľskej rady pre ľudské práva požadovalo „plne vylúčiť využitie ozbrojených síl pri urovnaní vnútropolitickej krízy na Ukrajine“.

Žiadna ukrajinská vojenská jednotka na Kryme nereagovala na ultimátum, ktoré v pondelok adresovalo ukrajinským vojakom velenie ruských vojsk na okupovanom polostrove. Oznámilo to v utorok ráno v Sevastopole velenie ukrajinského námorníctva. Ultimátum, ku ktorému sa Moskva oficiálne nehlási, malo vypršať o štvrtej hodine nadránom v utorok. K žiadnym ozbrojeným akciám na Kryme ale nedošlo.

Vojenské námorníctvo v prístave Sevastopol

Fotogaléria 6 fotiek

+3

Podľa ukrajinského velenia ani jeden ukrajinský vojak neprešiel na stranu inváznych vojsk. "Jediným zradcom je bývalý šéf ukrajinského vojenského námorníctva Denys Berezovskyj, " vyhlásil hovorca ukrajinskej armády Vladislav Selezňov. Berezovskyj sa dal do služieb proruského vedenia autonómneho Krymu počas víkendu, svojej funkcie bol už na pokyn z Kyjeva zbavený.

Počas noci sa podľa Selezňova zvýšil počet proruských aktivistov a hliadok domobrany, ktoré operujú v okolí štábu ukrajinského vojenského námorníctva v Sevastopole a velenie pohraničných síl v Simferopole.

Incident na letisku Belbek

Ukrajinské médiá ohlásili incident na sevastopolskom letisku Belbek, ktoré od víkendu kontrolujú ruské jednotky. Asi 300 ukrajinských vojakov, ktorí slúžili na vojenskej základni na letisku, sa bez zbraní pokúsilo vrátiť do svojich ubytovní. Zastavila ich ale výstražná paľba ruských vojakov.

Foto: Reuters, VASILY FEDOSENKO

Krym Ruský vojak stráži bránu letiska Belbek pri Sevastopole.

Ruské jednotky majú teraz na Kryme podľa odhadov ukrajinských i ruských expertov zhruba 16-tisíc vojakov. Okrem letiska v Belbeku kontrolujú všetky krymské pohraničné posty, vojenské sklady a trajektový terminál v Kerč na východnom cípe polostrova.

Tvrdenie ukrajinskej armády o ojedinelých prípadoch dezercií poprela proruská vláda autonómneho Krymu. Podľa jej hovorcu na stranu promoskevských povstalcov prešlo 700 ukrajinských vojakov, najmä príslušníkov raketových plukov dislokovaných v mestách Jevpatoria, Feodosia a Fiolente. Do rúk autonómnej vlády tak vraj padlo 20 raketových batérií Buk a cez 30 protiraketových systémov S-300.

Putin nariadil vojakom na manévroch v Rusku návrat na základne

Ruský prezident Vladimir Putin nariadil ruským vojakom, ktorí sa na západe krajiny zúčastnili vojenských manévrov, návrat do domovských základní. V utorok to podľa agentúry Interfax oznámil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Pozorovatelia usudzujú, že to môže naznačovať Putinov záujem na upokojenie situácie. Moskva tvrdila, že cvičenie so situáciou na Ukrajine nesúvisí.

Rusko manévre na západe krajiny prekvapivo ohlásilo minulý týždeň v stredu. Ich cieľom bolo preveriť akcieschopnosť jednotiek zo západného a centrálneho vojenského okruhu v krízových situáciách, ktoré ohrozujú bezpečnosť krajiny. Do cvičenia sa zapojilo asi 150-tisíc vojakov, 880 tankov, 90 stíhačiek, vyše 120 helikoptér, 80 lodí a 1 200 vojenských vozidiel. Peskov v utorok previerky vojsk označil za úspešné.

Otvorenú roztržku vyvolala v utorok ruská invázia na Krym na zasadnutí kremeľskej rady pre ľudské práva, poradného orgánu prezidenta Vladimira Putina. Podľa moskovského rozhlasu časť členov rady vrátane predsedu Michaila Fedotova schválila vyhlásenie odsudzujúce ruskú akciu a žiadajúce stiahnutie inváznych vojsk. Odporcovia rezolúcie signatárov označili za „agentov Západu“.

Kremeľská rada pre ľudské práva odsudzuje vojenský zásah na Kryme

Tridsaťšesť členov rady pre ľudské práva vo vyhlásení požadovalo „plne vylúčiť využitie ozbrojených síl pri urovnaní vnútropolitickej krízy na Ukrajine“. Proti takejto formulácii sa ostro postavil člen rady Igor Borisov a ďalší dvaja jeho kolegovia. Borisov vo vyhlásení poukázal na to, že vyhlásenie proti okupácii Krymu bolo v angličtine, čo je podľa neho dôkaz „diktátu Západu“.

„Nechápem, prečo v rade zasadajú agenti Západu,“ povedal Borisov. Vyhlásenie má podľa neho „presadiť záujmy zahraničných mocností, ktoré sú cudzie ruskému štátu“. Než vedenie rady urobí nápravu, nemieni sa Borisov a jeho ďalší dvaja stúpenci na rokovania tohto orgánu zúčastniť.

Protest rady pre ľudské práva proti ruskému zásahu na Kryme je jedným z mála prejavov nesúhlasu, o ktorých informovali ruské médiá. V Moskve a v Petrohrade sa v minulých dňoch konalo niekoľko demonštrácií, ktoré ruská polícia rozohnala. Padli už prvé administratívne tresty, desiatky ďalších ľudí v nápravných celách alebo na slobode na verdikt čakajú. Ruská opozícia oznámila , že na sobotu 15. marca zvoláva do centra Moskvy „masový protivojnový míting“. Jeho usporiadanie podlieha súhlasu moskovskej radnice.

USA pozastavujú spoločné vojenské akcie s Ruskom

Spojené štáty pre ruský vojenský zásah na Ukrajine pozastavujú všetky spoločné armádne akcie s Moskvou. Úrad obchodného splnomocnenca USA následne oznámil, že Washington pozastavuje obchodné a investičné rozhovory s Moskvou. O možnostiach „hlbšej izolácie“ Ruska rokoval vo Washingtone so svojimi bezpečnostnými poradcami prezident Barack Obama, napísala agentúra Reuters.

„Apelujeme na Rusko, aby upokojilo krízu na Ukrajine a aby sa ruské sily na Kryme vrátili späť do kasární, ako to vyžaduje zmluva o čiernomorskej flotile,“ vyhlásil hovorca Pentagonu John Kirby. Odvetné opatrenia, ktoré Pentagon voči Rusku ohlásil, sa vzťahujú na všetky cvičenia, bilaterálne rozhovory, návštevy prístavov či plánovacie konferencie, napísala v noci na utorok agentúra Reuters. „Pozastavili sme chystané obchodné a investičné schôdzky s ruskou vládou, ktoré boli súčasťou kroku k prehĺbeniu komerčných a obchodných vzťahov,“ citovala agentúra Reuters vyhlásenie Úradu obchodného splnomocnenca USA.

Pre „hlbšiu izoláciu“ Ruska zo strany USA a jeho spojencov sa v pondelok Obama zišiel so svojimi bezpečnostnými poradcami, schôdzka trvala vyše dve hodiny. Podľa predstaviteľa Bieleho domu má Rusko stále možnosť situácia na Kryme upokojiť, v opačnom prípade sa bude musieť potýkať s politickými a ekonomickými následkami.

Washington intervenciu ruských vojakov na juhoukrajinskom Kryme označil za neprijateľné porušenie medzinárodného práva a opakovane vyzval Kremeľ, aby svoje vojská stiahol späť na základňu v Sevastopole, ktorú má Rusko prenajatú od Ukrajiny. Moskva takýto postup odmieta a tvrdí, že na Kryme zasiahla, aby ochránila občanov Ruska a tamojších ruskojazyčných obyvateľov pred útokmi nacionalistov.

Šéf zahraničného výboru amerického Senátu Robert Menendez v pondelok oznámil, že zákonodarcovia rokujú s administratívou prezidenta Baracka Obamu o podobe sankcií voči Rusku, v rokovaní sú napríklad návrhy na pozastavenie vydávania víz určitým predstaviteľom, ekonomické obmedzenia či zmrazenie majetku ruských inštitúcií. Obdobne sa chystá zareagovať aj Európska únia, ktorá navrhuje pozastaviť rokovania s Ruskom o liberalizácii vízového režimu, pokiaľ Moskva neprispeje k „deeskalaci“ vyhrotenej situácie.

Krym: Ukrajinským vojakom vypnú vodu a chcú moskovský čas

Úrady v ukrajinskom autonómnom regióne Krym plánujú odpojiť dodávky vody a elektriny ukrajinským vojakom na základniach obkľúčených Rusmi. Potvrdil to v pondelok večer bývalý ruský poslanec a spojenec prezidenta Vladimira Putina Sergej Markov. Podľa jeho slov sa na jeho pondelňajšom stretnutí s predstaviteľmi proruskej autonómnej republiky dohodlo okrem vypnutia energií aj pozastavenie vyplácania žoldov. Diať sa tak podľa neho bude dovtedy, kým vojaci verejne neodvolajú lojalitu novej ukrajinskej vláde. Ako povedal, ak sa tak nestane, „bude to tu pre nich stále nepohodlnejšie, tlak bude rásť“.

Krymský parlament medzitým zvažuje návrh prijať moskovský čas. Predseda zákonodarného zboru Volodymyr Konstantynov už zriadil pracovnú skupinu, ktorá má vypracovať správu. Podľa pondelňajšieho návrhu podpredsedu parlamentu Serhija Cekova by posun času o dve hodinu bol v záujme zdravia obyvateľov polostrova. Podľa svojich slov sa už roky „čuduje, prečo žijeme v čase takom neprirodzenom pre fyziológiu“, cituje ho portál ruskej tlačovej agentúry RIA Novosti.

Odesa, Cherson a Mykolajiv sa chcú pripojiť k autonómnemu Krymu

Trojica juhoukrajinských miest sa chce pripojiť k Autonómnej republike Krym, ak sa obyvatelia polostrova v nadchádzajúcom referende vyslovia pre hlbšiu autonómiu.

V Odese koluje petícia s výzvou ruskej vláde, aby sa stala garantom rešpektovania práv ruskej menšiny na Ukrajine. Údajne ju podpísalo už 10-tisíc ľudí.

Krymské úrady podľa podpredsedu krymského parlamentu Sergeja Cekova dostali žiadosti o pripojenie k autonómnej republike od „predstaviteľov miestnych úradov“ v Chersone, Odese a Mykolajive.

Krymský parlament v uplynulom týždni odsúhlasil referendum o prehĺbení autonómie, konať sa bude 30. marca. Krymské úrady nesúhlasia s novým vývojom v Kyjeve, kde opozícia zosadila proruského prezidenta Viktora Janukovyča. Separatistické hlasy sa ozývajú aj na východe Ukrajiny.

V Odese neutíchajú rozbroje vyvolané proruskými radikálmi

V Odese naďalej panuje napätie. Dav proruských radikálov sa vyhráža úradu miestneho gubernátora Volodymyra Nemyrovského, ktorý sa ujíma svojich právomocí a je blízkym spojencom novovymenovaného premiéra Arsenija Jaceňuka.

Minulý víkend sa dav aktivistov pokúsil svoje požiadavky odovzdať úradu odeského gubernátora, no keď boli odmietnutí, vtrhli do budovy a prinútili úradníkov rokovať. Výsledkom bola dohoda, že požiadavky demonštrantov vedenie oblasti prerokuje na mimoriadnej schôdzi vo štvrtok.

Ruskej agentúre ITAR-TASS šéf Ľudovej alternatívy Anton Davidčenko povedal, že proruské sily v meste žiadajú usporiadanie referenda o federalizácii Ukrajiny a o vyhlásení ruštiny za štátny jazyk.

Prezident Oleksandr Turčynov počas uplynulého týždňa vymenil dvanásť gubernátorov na východe a juhu krajiny v snahe konsolidovať centrálnu moc a posilniť jej väzby na ruskojazyčné provincie.