Kerry ruský postup voči Ukrajine v minulých dňoch opakovane tvrdo kritizoval a pohrozil Moskve sankciami a diplomatickú izoláciou. S Lavrovom sa dnes zišiel po tom, čo spoločne s ministrami zahraničných vecí Francúzska, Nemecka a Británie prerokovali súčasnú situáciu na Ukrajine.
Moskva odmietla západné výzvy, aby stiahla svoje sily na Kryme do svojich základní. Podľa ruského tvrdenia operuje na polostrove krymská domobrana, ktorej Rusko nemôže nič prikazovať.
S Lavrovom sa mal pôvodne v Paríži tiež stretnúť ukrajinský minister zahraničia Andrij Deščycja, ktorý sa ale nakoniec rozhodol na schôdzke nezúčastniť. Podľa agentúry AFP francúzsku metropolu už opustil.
Súčasne s diplomatickými snahami oznámili Brusel, Washington aj Moskva svoje aktivity týkajúce sa hospodárskej spolupráce s Ukrajinou. Program pomoci Kyjevu v Bruseli predstavil predseda Európskej komisie José Manuel Barroso. EÚ je pripravená Ukrajine poskytnúť v priebehu niekoľkých najbližších rokov finančnú pomoc vo výške 11 miliárd eur. (Čítajte viac.)
NATO pre Ukrajinu prehodnotí spoluprácu s Ruskom
Severoatlantická aliancia pre vojenský zásah Moskvy na Kryme prehodnotí všetky spoločné projekty s Ruskom a zintenzívni spoluprácu s Ukrajinou. Po stredňajšom rokovaní Rady NATO-Rusko to podľa agentúry Reuters vyhlásil generálny tajomník aliancie Anders Fogh Rasmussen. Zároveň dodal, že NATO pozastavuje plánovanie spoločnej misie, ktorá súvisí s likvidáciou sýrskeho chemického arzenálu. Ruský veľvyslanec pri NATO reagoval vyhlásením, že aliancia nasadila proti Moskve štandardy „studenej vojny“.
„Rozhodli sme sa tiež, že odteraz sa nebudú konať žiadne civilné a vojenské stretnutia na úrovni štábov,“ povedal Rasmussen. Podľa jeho slov NATO tiež posilní kontakty s civilnými aj vojenskými predstaviteľmi Ukrajiny.
Spomínaná misia, ktorej plánovanie aliancia pozastavila, sa týkala ochrany osobitného amerického plavidla určeného k zničeniu sýrskych chemických zbraní.
Ruský parlament chystá zákon o zabavení majetku firiem z USA a EÚ
Horná komora ruského parlamentu pripravuje zákon, ktorý by v prípade protiruských sankcií Západu umožnil konfiškovať majetok, aktíva a bankové účty európskych a amerických firiem aj súkromných osôb v Rusku. Agentúre RIA Novosti to oznámil Andrej Klišas, šéf ústavnoprávneho výboru Rady federácie.
„Zákon dáva takú možnosť prezidentovi a vláde v záujme ochrany našej zvrchovanosti pred útokmi,“ povedal senátor ruskej agentúre. Poslanci teraz podľa neho starostlivo študujú, nakoľko rozhodnutie o konfiškácii majetku zahraničných firiem a cudzincov zodpovedá ruskej ústave. „O tom, že je v súlade s európskymi normami, nepochybujeme,“ povedal Klišas.
Možnosť konfiškácie by podľa senátora mal legalizovať samostatný federálny zákon. „Akékoľvek sankcie musia byť obojstranné,“ povedal.
Západ zvažuje sankcie proti Rusku po vpáde ruských jednotiek na ukrajinský Krym. Podľa amerických novinárov sa uvažuje o nevydávaní víz zodpovedným ruským činiteľom, o ekonomických obmedzeniach či o zmrazení majetku ruských inštitúcií. Európska únia navrhuje pozastaviť rokovania s Ruskom o liberalizácii vízového režimu, pokiaľ Moskva neprispeje k uvoľneniu vyhrotenej situácie. Rozhodovať sa má na štvrtkovom mimoriadnom summite EÚ.
O tvrdej reakcii na akékoľvek západné sankcie hovorila Moskva už v utorok. Prezident Vladimir Putin na tlačovej konferencii označil hrozby sankciami za „škodlivé a kontraproduktívne“.
Hovorca ruského ministerstva zahraničia vyhlásil, že Moskva na prípadné sankcie odpovie, „a to nie nevyhnutne zrkadlovo“.
Putinov ekonomický poradca Sergej Glazjev sa nechal počuť, že ak Spojené štáty vyhlásia kvôli invázii na Krym voči Rusku sankcie, Moskva sa možno vzdá dolára ako rezervnej meny a prestane splácať dlhy americkým bankám. Od jeho slov sa neskôr Kremeľ dištancoval.
Ruská Rada federácie v pondelok odporučila prezidentovi Putinovi, aby odvetou za americkú kritiku ruského postupu na Kryme odvolal ruského veľvyslanca v USA. Šéf Kremľa ale návrh odmietol s tým, že podobné opatrenie by bolo „tou poslednou možnosťou“.
Rusko sa zatiaľ sankcií zo strany EÚ neobáva
Rusku v súčasnosti nehrozia žiadne sankcie zo strany EÚ v súvislosti s dianím na Kryme, kde sa ruské vojsko pridalo na stranu odporcov nového ukrajinského vedenia. Stály zástupca Ruska pri EÚ Vladimir Čizov to vyhlásil v utorňajšom rozhovore pre televíznu stanicu Rossija-24, z ktorého cituje spravodajský portál RIA Novosti. Komentoval tak vyhlásenie ministrov zahraničných vecí krajín EÚ z predošlého večera, keď na mimoriadnom zasadnutí venovanom Ukrajine pohrozili Rusku „dôsledkami pre bilaterálne vzťahy“ a „cielenými opatreniami“, ak vojakov na Kryme nevráti späť na ich základne.
„Držme sa právne korektných výrazov: Sankcie môže uvaliť len Bezpečnostná rada OSN. Všetko ostatné sú len jednostranné reštriktívne opatrenia. Žiadne takéto opatrenia zo strany EÚ proti Rusku v súčasnosti nie sú na programe,“ povedal Čizov. Údajný zámer zakázať vstup do EÚ všetkým Rusom podľa neho „nikto nikdy nespomenul“, zatiaľ čo vyjednávanie medzi Moskvou a Bruselom o bezvízovom styku je už teraz „de facto zmrazené“, uvádza RIA Novosti. O ďalších krokoch s cieľom zmierniť napätie na Ukrajine budú vo štvrtok rokovať hlavy štátov a predsedovia vlád EÚ, ktorí sa zídu na mimoriadnom summite v Bruseli.