V Bruseli sa pred summitom lídrov EÚ zúčastnila na malej demonštrácii proti ruskej invázii.
O niekoľko sto metrov ďalej a pár hodín neskôr vyhlásil ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk na Európskej rade, že Krym patril, patrí a bude patriť Ukrajine. Nad tým niektorí európski diplomati viditeľne krútili v zákulisí hlavou.
Únia však ťažko hľadala spoločný hlas. Do rýchlejšieho postupu ju v štvrtok tlačili aj USA, ktoré oznámili zákaz vydávania víz do Ameriky a zmrazenie kont pre tie osoby, ktoré sa podieľali na invázii na Krym. Práve sankcie Ameriky podľa niektorých diplomatov prispeli k tomu, že sa EÚ začala zaoberať aj tvrdším postupom, ktorý pôvodne nebol na programe. „Rozhodli sme, že zastavíme rozhovory o liberalizácii víz a novej obchodnej dohode EÚ s Ruskom,“ povedal prezident Európskej rady Herman Van Rompuy. To je prvý krok. „Pokiaľ nedôjde k deeskalácii situácie, EÚ rozhodne o dodatočných opatreniach ako zákaz cestovania, zmrazenie finančných aktív a zrušenie summitu s Ruskom. Ak bude Rusko naďalej destabilizovať situáciu na Ukrajine, bude to viesť k ďalekosiahlym následkom, ktoré budú zahŕňať široké ekonomické oblasti,“ vyhlásil Van Rompuy.
„To, čo sme prijali, je silný text. Najhoršie by bolo, keby to tak nebolo,“ povedal slovenský premiér Robert Fico. „Rozpory existovali, ale nakoniec sme sa dohodli. V čase, keď sme dostali správu o sankciách USA, sme už boli pomerne ďaleko, čo sa týka spoločného textu. Za Slovensko som formuloval dva základné postoje. Hlásime sa k tomu, čo hovorí EÚ. Slovensko chce byť súčasťou rokovaní s Ukrajinou o reverznom toku plynu. Sme pripravení, ale musí byť pripravená aj Ukrajina. Naše druhé zásadné stanovisko je, že som za finančnú pomoc Ukrajine, ale nie na úkor štátnych rozpočtov členských štátov,“ uviedol Fico. Nevylúčil, že už na budúci týždeň sa EÚ stretne opäť.
"Úplne rovnaký názor nie je ani v rámci visegrádskej štvorky,“ povedal pre Pravdu jeden z diplomatov z V4, ktorý si neželal byť menovaný. Premiéri Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska sa stretli na konzultáciách ešte pred summitom. "Krajiny ako Poľsko by rady videli tvrdší postup, Varšava zvolala aj Severoatlantickú radu. Iné štáty sa však správajú úplne opačne. Takže to, čo vidíme, je odsúdenie činov Ruska a hrozba nejakých krokov, v prípade, že sa situácia zhorší,“ povedal pre Pravdu bezpečnostný analytik Kenneth McDonagh z Central European Policy Institute.
„Je to pomalší a opatrnejší postup, ak to porovnáme s USA. Európa mala mať asi už nejaký plán B vtedy, keď Ukrajina odmietla podpísať asociačnú pohodu. Je však, samozrejme, otázne, čo by mala únia urobiť. Na Kryme žije početná ruská menšina. Vyzerá to tak, že pre značnú časť týchto ľudí nie je postup Ruska nejakým väčším problémom a len ťažko budú akceptovať pokyny z Kyjeva,“ tvrdí expert. Pripomína však aj to, že nejaké jasné delenie Ukrajiny na východ a západ či sever a juh neexistuje. "Tam v strede je sivá zóna,“ dodáva McDonagh.
Pôvodnú agentúrnu správu nahradil autorský článok denníka Pravda.