Najvyššia rada Krymskej autonómnej republiky rozhodla vstúpiť do Ruskej federácie ako jej samostatný subjekt," píše sa vo schválenom uznesení. Krymský parlament súčasne požiadal ruské vedenie, aby „začalo procedúru začlenenia Krymu do Ruskej federácie“.
Ruský parlament už na budúci týždeň môže schváliť zákon o zjednodušenom začlenení „časti cudzích štátov“ do Ruskej federácie. Referendum sa má konať ďalšiu nedeľu, o dva týždne skôr, ako sa doteraz plánovalo. Aj otázky sú úplne iné. Kým pôvodne sa mali týkať rozšírenia autonómie v rámci Ukrajiny, teraz sa pýtajú priamo na pričlenenie k Rusku. „Za pripojenie k Rusku sa určite vysloví prinajmenšom 70 percent ľudí,“ vyhlásil Temirgalijev. Jeho sebavedomie sa opiera o to, že na Kryme tvoria Rusi až 60 percent obyvateľstva. „Ak občania návrh odmietnu, parlament zloží svoje právomoci ako orgán, ktorý stratil dôveru občanov,“ dodal.
Jedinou legitímnou vojenskou silou na Kryme sú podľa miestneho vicepremiéra príslušníci ruských bezpečnostných zložiek, ktorí, podľa Moskvy, paradoxne, na Kryme nie sú. Rusko sa k ozbrojencom, ktorí už minulý týždeň obsadili takmer všetky strategické objekty na polostrove, nehlási, a tvrdí, že príslušníci čiernomorskej flotily, ktorá na základe dohody s Kyjevom sídli na Kryme, sú stiahnutí na základniach. „Ozbrojené sily akejkoľvek tretej krajiny sú okupanti. Ukrajinskí vojaci si musia vybrať: môžu zložiť zbrane a opustiť svoje základne alebo prijať ruské občianstvo a pripojiť sa k ruským vojskám. Ak nebudú súhlasiť, sme pripravení ponúknuť im bezpečný odchod z Krymu do ich ukrajinskej vlasti,“ vyhlásil Temirgalijev.
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk označil rozhodnutie krymského parlamentu za nelegitímne. Krym podľa neho je a zostane súčasťou Ukrajiny. ,Vyzývame ruskú vládu, aby nepodporovala tých, ktorí na Ukrajine podnecujú separatizmus. Stále veríme, že to môžeme vyriešiť mierovou cestou, ale v prípade ďalšej eskalácie a vojenskej intervencie zahraničných jednotiek na ukrajinskom území, ukrajinská vláda a armáda budú postupovať tak, ako im prikazuje ústava a zákony. Sme pripravení chrániť svoju vlasť," zdôraznil.
Možnosť odtrhnutia Krymu od Ukrajiny rázne odmietol aj Biely dom. „Referendum na Kryme by porušovalo medzinárodné právo a odporovalo ukrajinskej ústave,“ vyhlásil prezident Barack Obama. Napriek medzinárodnému odporu však Moskva môže krymskej vláde veľmi rýchlo vyjsť v ústrety. V parlamente už od minulého týždňa leží návrh zákona, ktorý by anexiu umožnil. „Návrh som podal kvôli Krymu,“ pripustil jeho autor, líder strany Spravodlivé Rusko Sergej Mironov. Doteraz ruská legislatíva vyžadovala pri pričlenení cudzieho územia súhlas štátu, ktorému patrí. „Aj preto sa Južné Osetsko a Abcházsko po rusko-gruzínskej vojne v roku 2008 nestali súčasťou Ruska, ale Moskva tieto separatistické štáty len uznala za nezávislé štáty,“ vysvetlil pre Pravdu ruský politológ Georgij Satarov. „Kyjev by s odtrhnutím Krymu nikdy nesúhlasil, preto sa rozhodli prijať nový ústavný zákon. Mironovovou novelou už súhlas štátu, v ktorom chýba efektívna suverénna štátna moc, nebude potrebný, ak miestne obyvateľstvo odhlasuje pripojenie k Rusku v referende,“ dodáva.
Prvé reakcie Moskvy boli kladné. Podpredseda dolnej komory ruského parlamentu označil rozhodnutie krymských poslancov za historické. „Sme jednotný národ, ktorý bol z vôle nezodpovedných straníckych funkcionárov rozdelený,“ povedal Sergej Neverov s odkazom na rozhodnutie niekdajšieho sovietskeho vodcu Nikitu Chruščova, ktorý pred šesťdesiatimi rokmi pričlenil dovtedy ruský Krym k Ukrajine.
Predseda parlamentného výboru pre styky s postsovietskymi krajinami Leonid Sluckyj zdôraznil, že stanovisko ruských zákonodarcov bude závisieť od výsledkov krymského referenda. „Všetky parlamentné frakcie sa síce zasadzujú za zachovanie územnej celistvosti Ukrajiny, súčasne však chápu pohnútky obyvateľov Krymu,“ poznamenal.
Foto: Reuters, David Mdzinarishvili
O zachovaní územnej celistvosti Ukrajiny ešte dva dni pred rozhodnutím krymského parlamentu hovoril aj ruský prezident Vladimir Putin. „Jeho vyhlásenia na stretnutí s novinármi však boli plné protirečení,“ podotýka politológ Satarov. „A častejšie ako o ukrajinskej územnej celistvosti hovoril o práve na sebaurčenie, ktoré sa teraz realizuje. Len si neuvedomil, že kladie mínu pod vlastnú krajinu,“ pripomína bývalý poradca prvého ruského prezidenta Borisa Jeľcina, ktorý dlhé roky čelil separatizmu severokaukazských republík. „Táto agresívna politika porušujúca medzinárodné záväzky nielenže izoluje Rusko, ale ho aj vnútorne destabilizuje,“ predpovedá.
Podľa Satarova pričlenenie Krymu k Rusku nik neuzná. „Dokonca ani najbližší spojenci Moskvy. Napríklad Bielorusko už určite teraz zvažuje, čo sa raz môže Rusko odhodlať spraviť s jeho územím,“ pripomína politológ.
Ukrajinský poslanec krymského parlamentu Leonid Pilunskij rozhodnutie zákonodarcov v Simferopoli označuje za absurdné a nelegitímne. „Je to to isté, ako keby sa poslanci Tverskej oblasti v Rusku zišli a vyhlásili pripojenie sa k Francúzsku,“ povedal pre spravodajský portál Gazetu.ru. Pilunskij spolu s ďalšími ukrajinskými a tatárskymi poslancami bojkotuje zasadanie krymského parlamentu od minulého týždňa, keď jeho sídlo obsadili ozbrojenci.
Ruský vojenský analytik Alexandr Goľc nepochybuje o tom, že rozhodnutie o pričlenení Krymu padlo v Moskve a bábková vláda len koná na jej pokyn. „O tom, že by miestna vláda a parlament konali samostatne, netreba ani uvažovať. Veď ako môžete samostatne rozhodovať, keď na vás mieria samopalmi?“ poznamenal pre Pravdu. Kým Satarov nevylučuje, že Putin krok k odtrhnutiu Krymu od Ukrajiny zamýšľa použiť ako tromf pri vyjednávaní so Západom, Goľc už pochybuje o tom, či šéf Kremľa je ešte vôbec schopný chladnokrvne kalkulovať. „Putinovi sa podarilo prejsť cez rozum americkej rozviedke. Jeho kroky sú nepredvídateľné. Pretože sa riadi inými pohnútkami ako tí, čo rozmýšľajú tradične a racionálne,“ tvrdí vojenský analytik.
EÚ a USA trestajú z pohľadu Kyjeva väčšinou politické mŕtvoly
Majetok zvrhnutého ukrajinského exprezidenta Viktora Janukovyča a 17 ľudí z jeho blízkeho politického i rodinného okolia, ktorý majú v zahraničí, je od štvrtka oficiálne zmrazený. Rozhodnutie Európskej únie začalo totiž platiť po tom, čo zverejnili rozhodnutie Bruselu v Úradnom vestníku únie. Dokument obsahuje konkrétne mená dnes už ľudí mimo politiky. EÚ uvalením sankcií vyhovela žiadosti novej vládnej moci v Kyjeve.
Na zozname sú okrem exprezidenta napríklad aj bývalý premiér Mykola Azarov, exminister vnútra Vitalij Zacharčenko alebo bývalý generálny prokurátor Viktor Pšonka. Figurujú na ňom aj Janukovyčovi dvaja synovia Oleksandr a Viktor. Sankcie pripravujú aj Švajčiarsko a Lichtenštajnsko. Ako prvá členská krajina únie chystá trest v podobe sankcií aj Rakúsko. V štádiu príprav je aj Kanada.
Žiadosť Kyjeva o potrestanie prominentov bývalého režimu vypočuli aj USA. Prezident Barack Obama vo štvrtok podpísal dekrét, podľa ktorého začali platiť vízové sankcie proti osobám a inštitúciám „zodpovedným za ohrozenie zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny a podkopávanie ukrajinských demokratických procesov“. Dokument však neobsahuje konkrétne mená, ako je to v prípade sankcií EÚ. Agentúry upozorňujú, že nariadenie sa netýka ruského prezidenta Vladimira Putina. Trestá však aj Rusov a politikov na Kryme. Nemenovaný americký predstaviteľ „vynechanie“ Putina odôvodnil pre agentúru Reuters konštatovaním, podľa ktorého „uvalenie sankcií na hlavu štátu je neobvyklé a mimoriadne“.
Okrem vízových obmedzení sa americké sankcie týkajú rovnako ako v prípade krokov Bruselu aj zmrazenia majetku inkriminovaných osôb nachádzajúceho sa na území USA. Bez ohľadu na to, či ide o Rusov, alebo Ukrajincov.
Podľa Bieleho domu nie sú spomínané opatrenia zo strany Američanov posledným slovom. Všetko vraj závisí od ďalšieho vývoja na Ukrajine.
Americký kongres už v roku 2012 schválil zákon pomenovaný podľa ruského právnika Sergeja Magnitského. Za doteraz nevyjasnených okolností zomrel v roku 2009 v ruskom väzení. Konkrétne ide o zákonnú normu, podľa ktorej úrady USA majú právo neudeliť vízum a zablokovať aktíva v amerických bankách ľuďom porušujúcim ľudské práva v Rusku. Práve v tomto smere a v súvislosti s udalosťami na Ukrajine zvažujú Američania rozšíriť sankcie na ďalšie osoby. V súčasnosti je na Magnitského zozname 18 ľudí. Teda zatiaľ rovnaký počet ako v prípade adresných sankcií Bruselu. „Uvažujeme o tom, že zoznam rozšírime o ďalšie mená,“ predpovedal ďalší vývoj Eric Rubin, predstaviteľ amerického ministerstva zahraničia.
Foto: Reuters, Mikhail Maslovsky
Dôležité udalosti súvisiace s krízovým dianím
- Členom misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe sa zatiaľ nepodarilo presunúť na Krym, aby vykonali inšpekciu ukrajinských a ruských vojenských objektov vrátane čiernomorskej flotily a vyhodnotili bezpečnostnú situáciu na polostrove. V tíme sa nachádzajú aj dvaja slovenskí neozbrojení vojaci. Misii zahatali cestu neoznačení ozbrojenci, ktorí stoja pri zátarasách.
- Hillary Clintonová dôrazne odsúdila expanzívnu politiku Moskvy. Bývalá šéfka diplomacie USA a možná nádejná prezidentská kandidátka vo voľbách v roku 2016 prirovnala ruské vojenské presuny k zaberaniu územia, ktoré uskutočňoval Adolf Hitler: „Tvrdenie prezidenta Vladimira Putina, že museli ísť na Krym a možno ďalej na východ Ukrajiny, lebo musia chrániť ruskú menšinu, pripomínajú tvrdenia nacistického Nemecka, keď stále opakovalo, ako musí chrániť nemecké menšiny v Poľsku, v Československu a inde v Európe.“
- Severoatlantická aliancia prehodnotí všetky spoločné projekty s Moskvou a zintenzívni spoluprácu s Ukrajinou. NATO sa tiež rozhodlo, že sa s Ruskom nebudú uskutočňovať žiadne civilné a vojenské stretnutia na úrovni štábov. Zároveň bola pozastavená spoločná námorná misia súvisiaca s likvidáciou sýrskych chemických zbraní (dočasne z nej vyradili ruské plavidlo).
- Ukrajinská polícia vytlačila v Donecku zo sídla oblastnej správy proruských radikálov, ktorí obsadili budovu a vyvesili ruskú zástavu. Počas záťahu zatkla aj Pavla Gubareva (na snímke), vodcu radikálov a takzvaného ľudového gubernátora. Vyostrená situácia je na východe štátu aj v Charkove, kde 3-tisíc odporcov novej vlády demonštrovalo za usporiadanie referenda o štatúte Ukrajiny. Vykrikovali proruské heslá.
Pôvodnú agentúrnu správu nahradil autorský článok denníka Pravda.