Reagoval tak na štvrtkové rozhodnutie krymského parlamentu o členstve Krymskej autonómnej republiky v Ruskej federácii.
Čo sa môže o. i. skrývať za žiadosťou poslancov? Možno v tejto súvislosti vidieť v pozadí napríklad ruský tlak na krajiny rokujúce v Bruseli o Ukrajine?
Začnem druhou časťou vašej otázky. Neviem, či spomínanú žiadosť možno považovať za prejav nátlaku Moskvy. Jedno je však isté: z pohľadu platnej ústavy, a ukrajinskej legislatívy vôbec, spomínaná žiadosť nie je ničím. Na jej základe, v podmienkach, v ktorých vznikla, nemožno nič konkrétne podniknúť. Je to jednoducho krok, ktorý zašiel za rámec prijatých a všeobecne platných právnych noriem.
Ak by sa však predsa len, zatiaľ teoreticky, stala žiadosť o pripojenie Krymu skutočnosťou, mohli by to považovať napríklad v pobaltských štátoch za hrozbu? Veď rovnako ako na Kryme aj tam žije dodnes nemálo etnických Rusov.
Situáciu, ktorá dnes panuje na Ukrajine, a jej hrozbu, treba vidieť v širších súvislostiach. To, čo sa dnes u nás odohráva, hrozí totiž úplnou likvidáciou všetkých doteraz existujúcich inštitútov medzinárodného práva.
Čím sa to môže napokon skončiť? Dočkáme sa pokojného riešenia v podobe prijatých kompromisov alebo budeme svedkami opaku, a tým aj ďalšieho stupňovania napätia vo vzťahoch Východ – Západ?
Zo strany Ruska zatiaľ nevidím žiadne signály, ktoré by avizovali možnú cestu ku kompromisom.
A zo strany predstaviteľov Európskej únie?
Čo sa týka Európskej únie, jej súčasného politického vedenia, vidím síce smerovanie ku kompromisom, ale na účet Ukrajiny.
Možno to teda chápať, že nakoniec únia kvôli nej nepôjde do sporu s Ruskom?
Asi tak to vidím v prípade zatiaľ niektorých členských krajín Európskej únie.
Máte konkrétne na mysli Nemecko?
Nerád by som menoval konkrétne štáty. To po prvé. Napokon určite dobre viete, o aké krajiny ide. A po druhé, nevieme, ktoré krajiny sa ešte k nim pridajú.
Sú tu však ešte aj Spojené štáty, ktoré Kyjevu zatiaľ ešte len verbálne prisľúbili pomoc. Myslí to podľa vás Washington vážne alebo ide takpovediac o politické manévrovanie?
V každom prípade ostáva skutočnosťou, že USA, ale aj ďalšie krajiny, majú dostatočné nevojenské prostriedky, ktorými by mohli pomôcť vyriešiť situáciu na Ukrajine alebo aspoň ukázať Rusku, že cesta, ktorú si vybralo, je nepriechodná.