Reuters uviedol, že sa v centre mesta stretlo niekoľko stoviek ľudí oslavujúcich ruského prezidenta Vladimira Putina s približne rovnako veľkým davom odsudzujúcim snahu Ruska zmocniť sa Krymského polostrova.
Priemyselný Doneck s prevažne ruskojazyčným obyvateľstvom leží na východe Ukrajiny. Zatiaľ nie je jasné, ako obeť zomrela. Ku konfliktu došlo po tom, čo sa demonštrantom podarilo preraziť policajný kordón, ktorý obe strany oddeľoval.
Podľa agentúry AFP zabitý patril k stúpencom nového ukrajinského vedenia.
Ukrajina sa obrátila na Európsky súd pre ľudské práva
Ukrajina si na Európskom súde pre ľudské práva kvôli krymskej kríze sťažuje na Ruskú federáciu. Súd preto s ohľadom na možné riziká porušovania Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv vyzval obe strany, aby sa zdržali vojenských akcií a ďalších krokov, ktoré by mohli ohroziť práva civilistov. Súd to vo štvrtok večer uviedol v tlačovej správe.
Ukrajinská strana od súdu chcela ako predbežné opatrenie výzvu vláde v Moskvy, aby upustila od akcií, ktoré by mohli ohroziť životy a zdravie ukrajinského obyvateľstva. Súd vyzval obe strany.
Obe strany majú súd čo najskôr informovať, aké opatrenia v tomto smere prijali.
Ukrajinský parlament sa obrátil na OSN vo veci Krymu
Ukrajinský parlament vo štvrtok tesnou väčšinou schválil rezolúciu vyzývajúcu OSN na diskusiu o „ruskej okupácii Krymského polostrova“. Rezolúciou si zároveň vyhradil právo na obrátenie sa na „ľubovoľnú organizáciu alebo krajinu so žiadosťou o pomoc pri obnovení svojej suverenity“.
Pomoc však nebola vo schválenom vyhlásení definovaná. Podľa rezolúcie na Kryme ide o „svojvoľné porušenie základných princípov medzinárodného práva“. Žiada preto, aby sa vecou zaoberala Bezpečnostná rada OSN.
Dokument podporilo 250 poslancov v 450-člennom ukrajinskom zákonodarnom zbore, pričom sa za ňu vyslovili iba dvaja poslanci ešte donedávna vládnej Strany regiónov zosadeného prezidenta Viktora Janukovyča.
Parlament zároveň vo štvrtok schválil rezolúciu potvrdzujúcu záujem Kyjeva o hlbšiu integráciu do EÚ. Poveril tak premiéra Arsenija Jaceňuka čo najrýchlejším uzavrieť asociačnú dohodu medzi Kyjevom a Bruselom.
Foto: SITA, Segey Kozlov
McCain privedie do Kyjeva delegáciu senátorov
Delegácia hornej komory amerického parlamentu vo štvrtok odcestovala na Ukrajinu, kde sa stretne s predstaviteľmi tamojšej novej vlády a rôznych skupín. Delegácia pozostáva z ôsmich senátorov – piatich opozičných republikánov vrátane vplyvného Johna McCaina a troch predstaviteľov Demokratickej strany prezidenta Baracka Obamu.
McCain sa spolu so senátorom za štát Connecticut Christopherom Murphym do postsovietskej krajiny vráti po presne troch mesiacoch. Obaja v decembri prišli do Kyjeva povzbudiť protivládnych demonštrantov odmietajúcich administratívu vtedajšieho prezidenta Viktora Janukovyča, čo sa stretlo s veľkou kritikou Ruska.
Ukrajinský parlament schválil vytvorenie národnej gardy
Ukrajinský parlament vo štvrtok schválil vytvorenie národnej gardy, ktorá by sa mala skladať až z 60-tisíc mužov, oznámila agentúra AFP.
Ukrajina sa k tomuto kroku rozhodla tvárou v tvár ohrozeniu svojej celistvosti zo strany Ruska. Ukrajinský polostrov Krym pred takmer dvoma týždňami obsadili neoznačení vojaci, podľa všetkých dôkazov ruskí.
Pre zákon sa vyslovilo 262 poslancov, proti nebol nikto. Národná garda má byť zložená hlavne z dobrovoľníkov, z ktorých mnohí sa zúčastnili protestov na kyjevskom námestí Nezávislosti. Spadať bude pod ministerstvo vnútra a bude mať na starosti najmä bezpečnosť hraníc a boj proti terorizmu. „Mobilizovať budeme iba dobrovoľníkov, ktorí už absolvovali vojenskú službu,“ nechal sa už skôr počuť šéf parlamentu Oleksandr Turčynov, ktorý je zároveň úradujúcim ukrajinským prezidentom. Ukrajinská armáda má teraz údajne len 6-tisíc plne bojaschopných vojakov, čo minister obrany Ihor Teňuch považuje za „bezútešné“.
Foto: SITA, Vadim Ghirda
V nedeľu sa na Kryme uskutoční referendum, v ktorom budú obyvatelia rozhodovať o pripojení ukrajinského polostrova k Rusku. Napätie v oblasti sa každým dňom zvyšuje a obe strany organizujú vojenské manévre. Ukrajinská armáda podľa ruských médií cvičí s tankami, obrnenými transportérmi a samohybnými delami pri prístupe ku Krymu. Na Čiernom mori potom v stredu začalo spoločné cvičenie bulharského, rumunského a amerického námorníctva. Americké stíhačky sa tiež podieľajú na leteckom cvičení v Poľsku.
Na ruskej strane pri ukrajinských hraniciach sa zase odohráva cvičenie protivzdušnej obrany, výsadkových vojsk i delostrelectva.
Rusko potvrdilo veľké vojenské manévre pri hraniciach s Ukrajinou
Ruská armáda vo štvrtok potvrdila zvýšenú aktivitu svojich jednotiek pri ukrajinských hraniciach. Cvičenie prebieha v Rostovskej, Belgorodskej, Kurskej a Tambovskej oblasti, prvé tri susedia s Ukrajinou.
Cieľom manévrov je podľa vyhlásenia ministerstva obrany „všestranná previerka koordinácie jednotiek s následným plnením cvičných bojových úloh v neznámom prostredí“. Manévre vraj potrvajú do konca marca.
Intenzita poľných operácií pri hraniciach s Ukrajinou sa zvyšuje, uviedlo ruské ministerstvo. Zapojili sa do nich motostrelecké, delostrelecké a tankové útvary, ktoré do postavenia z miest stálej dislokácie dopravili po vlastnej osi, ale i s využitím železničnej a leteckej dopravy.
Jednotky sa podľa informácie ruského ministerstva cvičia v presunoch vojenskej techniky v neznámom priestore, v opevňovaní zaujatých pozícií a v organizácii rozvednej činnosti. Osobitná pozornosť je vraj venovaná utajeným presunom a maskovaniu.
Vojská sa cvičia vo vedení rôznych typov boja, v riadení pohybu jednotiek a paľby a „snažia sa postupovať prekvapivo a zmiasť protivníka“. Záver cvičenia bude patriť ostrým streľbám a riadeniu delostreleckej paľby, uviedlo ministerstvo.
Rostovská, Belgorodská a Kurská oblasť bezprostredne susedí s Ukrajinou, Tambovská oblasť je od ukrajinských hraníc vzdialená asi 250 kilometrov. O početných stavoch vojsk zapojených do cvičenia sa ruské ministerstvo nezmieňuje.
Foto: Reuters, Sergei Khakhalev
Prezident Vladimir Putin, ktorý je vrchným veliteľom ruskej armády, po zostrení vnútropolitického konfliktu na Ukrajine nariadil bleskovú, vopred neoznámenú previerku jednotiek západného a centrálneho vojenského okruhu. Manévre začali koncom februára, po týždni Putin oznámil, že všetky vojská dostali príkaz k návratu do kasární. Súčasne s tým prebiehali manévre raketových vojsk pri juhoruskom Astrachane.
Na ruských sociálnych sieťach sa v noci na štvrtok objavili správy a fotografie zachytávajúce pohyby ťažkej ruskej vojenskej techniky v pohraničných regiónoch. V Belgorodskej oblasti sa podľa nich presunuli tankové a motostrelecké útvary až do tridsaťkilometrovej vzdialenosti od ukrajinských hraníc. Asi 50 kilometrov od hraníc s Belgorodskou oblasťou leží ukrajinský Charkov.
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko v stredu vyzval Moskvu, aby zvýšila bojovú aktivitu na západných hraniciach tvárou v tvár „rastúcej aktivite NATO“. Rusko by podľa prezidenta malo najmä posilniť letectvo.
Podľa skorších informácií šéfa ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Andrija Parubija sústredilo Rusko pri ukrajinských hraniciach 80-tisíc mužov v zbrani. Agentúra Reuters v stredu s odvolaním sa na mienku západných expertov uviedla, že počty ruských vojakov sa môžu blížiť až k 200-tisícom.