Spojenie Krymu s Ruskom podporilo zrejme 95 percent voličov

Súhlas s pripojením ukrajinského polostrova Krym k Ruskej federácii v nedeľnom referende vyslovilo asi 95 percent voličov. Ukazujú to priebežné výsledky. Podľa televízie Rossija 24 je sčítaných viac ako 50 percent hlasov. Ďalšia ruská tlačová agentúra Interfax uviedla, že volebná účasť dosiahla 80 percent.

, , 16.03.2014 21:40
Ukrajina Foto: ,
Polícia pred budovou regionálnych úradov vo východoukrajinskom meste Charkov v tesnej blízkosti más proruských demonštrantov, ktorí s ruskými vlajkami prišli podporiť krymské referendum o odtrhnutí polostrova od Ukrajiny.
debata (493)

Odhad vypracoval Krymský inštitút politického a sociálneho výskumu. Zhruba tretinu obyvateľov Krymu tvoria Ukrajinci a Tatári, ktorí vyzývali na bojkot referenda. Predbežné výsledky hlasovania by mali byť zverejnené v noci, konečné potom v pondelok.

Šéf volebnej komisie Michail Malyšev na tlačovej konferencii po skončení hlasovania vyhlásil, že na priebeh referenda nebola podaná žiadna sťažnosť. Referendum tak vyhlásil za platné.

Kyjev v nedeľu obvinil Rusko, že zvyšovaním počtu vojakov na Kryme porušuje medzinárodné dohody. Oznámil tiež, že plánuje vycvičiť 20-tisíc členov pre novo vytvorenú Národnú gardu, ktorá bude krajinu brániť.

Európska únia a Spojené štáty vyhlásili, že výsledky referenda neuznajú. Referendum vyhlásil proruský parlament na Kryme, keď kontrolu nad polostrovom prevzala ruská armáda.

Atmosféra vo volebnej miestnosti na Kryme.
Atmosféra vo volebnej miestnosti na Kryme.
+3Kozácke stráže na Kryme, kde sa v nedeľu koná...

Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk pohrozil krymským politikom, ktorí referendum vyhlásili, katastrofálnymi dôsledkami. Ukrajina si ich podľa neho nájde, aj keby to malo trvať viac rokov, a poženie ich pred ukrajinské a medzinárodné súdy. „Krajina im bude horieť pod nohami,“ vyhlásil na zasadnutí vlády.

Referendum o pripojení Krymu k Rusku prebiehalo za veľkého záujmu obyvateľstva a bez akýchkoľvek incidentov, informujú zahraničné agentúry. Výsledok hlasovania, ktorého legitimitu neuznáva Kyjev ani západné štáty, je vzhľadom na prevažne ruskojazyčné obyvateľstvo a prítomnosť ruských ozbrojených síl na polostrove prakticky vopred daný.

Západ tlačí na Moskvu

Moskva sa pre referendum dostala pod silný tlak Západu. Odmietla ale od neho ustúpiť bez ohľadu na možné sankcie. Americký minister zahraničia John Kerry sa nechal počuť, že ak Rusko referendum nezastaví, podniknú Spojené štáty a EÚ voči Moskve sériu tvrdých krokov. Čakať sa vraj dajú už v pondelok.

Avšak ruský prezident Vladimir Putin podľa oznámenia Kremľa v nedeľnom telefonickom rozhovore s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou trval na svojom, že referendum je v súlade s medzinárodným právom a Rusko bude rešpektovať jeho výsledok. Zároveň vyjadril znepokojenie nad stupňovaním napätia vyvolaného „radikálnymi skupinami“ na juhu a juhovýchode Ukrajiny.

Hovorca Merkelovej dodal, že kancelárka navrhla Putinovi zvýšiť počet pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) na Ukrajine a Putin vraj návrh privítal. „Kancelárka navrhla rýchle rozšírenie súčasnej účasti OBSE na Ukrajine a vyslania väčšieho počtu pozorovateľov do problematických oblastí, najmä na východ Ukrajiny,“ komentoval rozhovor hovorca Merkelovej Steffen Seibert.

„Ruský prezident zhodnotil túto iniciatívu pozitívne. Sľúbil, že podľa toho vydá pokyn ministrovi zahraničných vecí Lavrovovi,“ dodal. Rozšírenie misie OBSE na Ukrajine by mohlo byť odsúhlasené už v pondelok na rokovaní vo Viedni.

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov však v sobotňajšom telefonickom rozhovore s Kerrym trval na tom, že referendum je v súlade s medzinárodným právom. Podľa vyhlásenia zverejneného v nedeľu na webe ministerstva zároveň uviedol, že výsledky hlasovania by mali byť „východiskovým bodom pre určenie budúcnosti polostrova“.

Hoci výsledok hlasovania je zrejmý, niektorí novinári upozorňujú na určité machinácie. Agentúra AFP uviedla, že v Sevastopole niekoľko desiatok voličov vhadzovalo do urien hlasy ešte pred začatím referenda v 07:00 SEČ. List Ukrajinská pravda zase citoval ruskú žurnalistku žijúcu v súčasnej dobe na Kryme, ktorá uviedla, že smela tiež hlasovať bez ohľadu na to, že nebola na zozname voličov.

Referendum na Kryme je podľa EÚ nelegálne a nelegitímne

Referendum o pripojení Krymu k Rusku je nelegálne, nelegitímne a Európska únia jeho výsledok neuzná. V spoločnom vyhlásení to v nedeľu uviedli predseda Európskej komisie José Barroso a Herman Van Rompuy, ktorý predsedá rokovaniam únijných štátov. Opäť odsúdili porušenie ukrajinskej suverenity, vyzvali ruskú armádu na stiahnutie a zdôraznili potrebu priamych rokovaní medzi vládami v Moskve a v Kyjeve. Pripomenuli tiež, že v snahe takýto vývoj podporiť, prerokujú v pondelok ministri zahraničia krajín EÚ možno ďalšie opatrenia z únijnej strany.

Vo vyhlásení tak zástupcovia EÚ potvrdili, že únia pripravuje druhý stupeň sankcií voči tým, ktorí porušujú ukrajinskú suverenitu. O príprave sankcií rozhodol mimoriadny únijný summit 6. marca. Zavedené majú byť v prípade, že spolu Rusko a Ukrajina, napríklad prostredníctvom medzinárodných mechanizmov, nezačnú konať a nedohodnú sa na výsledku.

„Európska únia má osobitnú zodpovednosť za mier, stabilitu a prosperitu na európskom kontinente a bude tieto ciele presadzovať všetkými dostupnými prostriedkami,“ poznamenali obaja únijní predstavitelia.

Muž s hlasovacím lístkom vychádza z volebnej... Foto: Reuters, BAZ RATNER
Krym, referendum Muž s hlasovacím lístkom vychádza z volebnej kabínky.

Voliči sú prevažne nostalgickí

„Dnes je významný deň pre celý Krym, Ukrajinu a Rusko,“ povedala agentúre AP v Sevastopole, kde má ruská Čiernomorská flotila prenajatú základňu, jedna z hlasujúcich žien Manita Meščinovová. „Myslím, že ľudia očakávajú, že väčšina bude hlasovať ‚áno‘. To znamená, že ľudia veria… že potrebujú byť s Ruskom,“ dodala.

Voliči sa rozhodovali medzi dvoma otázkami, z ktorých ani jedna ale fakticky neznamená odmietnutie pripojenia k Rusku.

1) Ste pre znovuzjednotenie Krymu s Ruskom s právom subjektu Ruskej federácie? 2) Ste pre obnovenie platnosti ústavy z roku 1992 a pre status Krymu ako súčasti Ukrajiny? Rozdiel medzi nimi v skutočnosti príliš veľký nie je. Ústava z roku 1992, prijatá v čase rozpadu ZSSR, už na Kryme dávno neplatí. Krymu dávala mimoriadne rozsiahlu autonómiu až do oddelenia od zvyšku krajiny. Druhá otázka referenda je teda len pomalším variantom cesty do Ruska.

Podľa Šarapatka je ale referendum prevažne o nostalgii po časoch bývalého Sovietskeho zväzu. „Všetci sa tu sťažujú, že počas éry Sovietskeho zväzu sa tu pestoval tabak a víno ​​a kadečo, a teraz je tu všetko v ruinách. Myslím si, že veľa ľudí bez rozdielu veku si to Rusko štylizuje podľa toho, ako tu bolo skôr. A to ma dosť zaskočilo,“ dodal.

Krym pripojil k Ukrajine sovietsky vodca Nikita Chruščov v roku 1954. Predtým poloostrov patril 170 rokov Rusku. Väčšinu populácie tvoria stále Rusi. Zhruba tretina obyvateľov sú Ukrajinci a Tatári, ktorí vyzvali na bojkot referenda.

Kyjev sa s Moskvou dohodol na krátkom prímerí na Kryme

Ukrajina a Rusko sa v nedeľu dohodli na prímerí na Kryme, ktoré má trvať do 21. marca . Informoval o tom ukrajinský minister obrany Ihor Teňuk. „S ruskou Čiernomorskou flotilou a ministerstvom obrany sme dosiahli dohodu o prímerí na Kryme do 21. marca,“ povedal novinárom po rokovaní vlády. Dodal, že počas tejto doby ruské jednotky nepodniknú žiadne operácie proti ukrajinským vojenským zariadeniam na tomto polostrove. Ukrajinské vojenské zariadenia budú preto podľa neho v tomto čase pokračovať v doplňovaní zásob.

Samson: Po referende na Kryme je možných viacero scenárov vývoja situácie

V prípade úspešného referenda na Kryme budú proruské sily na východe Ukrajiny výsledkom referenda nesmierne povzbudené a pokúsia sa o podobnú zmenu, uviedol riaditeľ Inštitútu bezpečnosti a obrany Akadémie ozbrojených síl M.R. Štefánika a zahraničnopolitický analytik Ivo Samson. „Rusko k takým snahám bude musieť zaujať postoj a bude mať šancu na licitácie, teda stanovenie podmienok: buď federalizácia zvyšku Ukrajiny, alebo podpora separatizmu v jej východnej časti,“ dodal analytik.

Ak bude referendum na Kryme úspešné núkajú sa podľa Samsona viaceré scenáre možného vývoja. „Jedným z nich je faktická anexia Krymu Ruskou federáciou, ktorá sa odvolá na právo obyvateľstva na sebaurčenie,“ priblížil Samson. Inou alternatívou je podľa neho vznik separátnej a svetom zväčša neuznávanej štátnej entity samostatnej Krymskej republiky. „Možno tretím scenárom je Krym ako rukojemník v rukách Ruska pre ďalšie rokovania s Ukrajinou. Krym ostane súčasťou Ukrajiny, ale "niečo za niečo“, napríklad federalizácia Ukrajiny ako podmienka zo strany Ruska," doplnil Samson.

Na Kryme sa v nedeľu začalo referendum, v ktorom obyvatelia tohto ukrajinského regiónu majú rozhodnúť, či sa polostrov odtrhne od Ukrajiny a stane súčasťou Ruskej federácie. Predstavitelia Európskej únie a americký prezident Barack Obama odmietli referendum, ktoré narýchlo zorganizovali proruské orgány Krymu, ako nezákonné a vyjadrili sa, že je porušením ukrajinskej ústavy. (TASR)

493 debata chyba
Viac na túto tému: #referendum #Ukrajina #Krym
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy