O štvrtej popoludní miestneho času na svojom twitterovom účte oznámil, že referendum o pričlenení Krymu k Rusko bolo úspešné, lebo sa na ňom zúčastnila požadovaná väčšina voličov. „Predbežne takmer 65 percent obyvateľov republiky už odhlasovalo v referende. Krym, vďaka Ti, rodný môj,“ napísal povznesene. „Výsledok bude vysoký, pre mnohých neočakávaný. Myslím si, že ZA sa vysloví vyše deväťdesiat percent,“ predpovedal.
Slová o „rodnom Kryme“ boli zjavne myslené obrazne. Aksionov sa narodil v Moldavsku, v rodine dôstojníka Sovietskej armády, ktorý sa v čase rozpadu komunistického impéria stal jedným z lídrov ruskej menšiny v postsovietskej republike vklinenej medzi Rumunsko a Ukrajinu. Valerij Aksionov sa staval proti rozhodnutiu Kišiňova vyhlásiť nezávislosť od Moskvy.
Jeho syn už v tom čase nebol doma. V roku 1989 odišiel študovať na Krym na vysokú vojenskú školu. S proruskými separatistami, ktorí na ľavom brehu Dnestra vyhlásili medzinárodne neuznaný odštiepenecký štát, však plne sympatizoval. „Podnestersko ja baštou ruskej kultúry v Moldavsku. Išlo im o zachovanie svojej identity a ja ich absolútne podporujem,“ povedal pred časom. V roku 1993 skončil vysokú školu; na rozdiel od otca a deda si však uniformu neobliekol.
„Celému nášmu ročníku povedali: Hotovo, krajina, ktorej ste slúžili, viac neexistuje. Prisahajte vernosť Ukrajine,“ spomenul reportérovi magazínu Time a dodal: „Teraz sa deje to isté.“
Rovnako ako vtedy aj teraz Aksionov odmietol slúžiť Ukrajine, ktorú považuje za nespravodlivo oddelený prívesok Ruska. Namiesto vojenčiny sa pustil do podnikania. Vo svojom oficiálnom životopise spomína niekoľko firiem, ktoré viedol. Podľa poslanca ukrajinského parlamentu Andrija Senčenka si však Aksionov v skutočnosti zarábal ako gangster a výpalník. „V polovici 90. rokov bol obyčajným brigadírom v skupine organizovaného zločinu, v kriminálnych i policajných kruhoch známy pod prezývkou Gobelin,“ povedal pre Rádio Svoboda Senčenko, podľa ktorého sa Aksionov zaoberal vydieraním a podvodmi.
Od Senčenka, poslanca strany Vlasť vystupujúcej za zachovanie územnej celistvosti Ukrajiny, ťažko očakávať voči lídrovi krymských separatistov nestrannosť. Podobné obvinenie však už pred piatimi rokmi, keď Aksionov vstupoval do politiky, na jeho adresu vyriekol krymský poslanec a šéf proruských novín Michail Bachariov. Podľa neho dokonca pri vybavovaní si účtov medzi znepriatelenými gangmi utrpel strelné zranenie. Aksionov tieto tvrdenia napadol na súde, v odvolacom procese však prehral a súd jeho meno neočistil.
V roku 2009 Aksionov založil hnutie Ruská jednota, ktoré si stavalo za cieľ posilniť postavenie ruskej väčšiny na Kryme. „Napriek financiám a pomoci, čo dostával z Moskvy, jeho strana nedokázala dosiahnuť vo voľbách lepší výsledok, lebo po jej agende v krymskej spoločnosti nebol dostatočne silný dopyt,“ cituje Senčenka, pochádzajúceho z Krymu, agentúra Reuters. Ruská jednota získala v posledných voľbách iba štyri percentá hlasov a v stočlennom krymskom parlamente jej to stačilo iba na tri kreslá.
Ako sa napriek tomu mohol stať Aksionov premiérom? Udialo sa to 27. februára v krymskom parlamente, ktorý len pár hodín predtým obsadila skupina po zuby vyzbrojených mužov v uniformách bez označenia. Ukrajinskí a krymskotatárski poslanci zasadanie bojkotovali, odmietli totiž rokovať „pred hlavňami samopalov“. Novinárov na zasadanie nepustili. Tých iba dodatočne informovali, že parlament odvolal dovtedajšieho premiéra, ktorý sa dostal do funkcie ešte za vlády ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča, po jeho páde sa však správal lojálne k novému kyjevskému vedeniu a presadzoval zachovanie jednotnej Ukrajiny.
Vďaka predsedovi krymského parlamentu Vladimirovi Konstantinovi, Janukovyčovmu miestnemu človeku, ktorého frakcia Strany regiónov bola v krymskom parlamente najsilnejšia, líder dovtedy opozičnej Ruskej jednoty získal silnú podporu. Miestna opozícia i Kyjev však tvrdia, že parlament nebol uznášaniaschopný, lebo nebola prítomná ani polovica poslancov, navyše pre prítomnosť cudzích ozbrojencov bolo hlasovanie nelegitímne.
Aksionov, na ktorého Kyjev vydal zatykač, pevne uchopil moc. Ruských vojakov, ktorí obsadili polostrov, označil za miestne družiny sebaobrany. Pod jeho vedením parlament vypísal referendum o pričlenení Krymu k Rusku. Prečo práve jemu pripadla táto úloha? „Vybrali ma ako krízového manažéra,“ cituje ho Time. „Všetci ostatní sa rozutekali. Nik na seba nechcel vziať zodpovednosť. Takže ja som ju musel vziať na seba,“ dodáva.