Podľa Moskvy musí Ukrajina predstaviť návrh novej federálnej ústavy, v ktorej má byť zakotvená aj neutralita, presnejšie „právny štát, ochrana ľudských práv a práv všetkých národnostných menšín, sloboda prejavu a aktivít politických strán a médií, ktoré by zabezpečili politický systém na Ukrajine ako demokratický suverénny federálny štát s neutrálnym vojensko-politickým štatútom“.
Kyjev tvrdí, že týmto návrhom chce Moskva očividne diktovať, ako si má spravovať krajinu. Otázka neutrality však znie dobre aj niektorým kruhom na Západe.
"USA by mali zdôrazniť, že Gruzínsko a Ukrajina sa nestanú členmi NATO. Malo by byť jasné, že Amerika sa nebude miešať do budúcich ukrajinských volieb alebo sympatizovať s mimoriadne antiruskou vládou v Kyjeve,“ napísal v komentári pre denník New York Times John Mearsheimer, autor knihy Tragédia politiky veľmoci. "A Spojené štáty by mali žiadať od budúcej ukrajinskej vlády, že bude rešpektovať práva národnostných menšín, najmä štatút ruštiny ako oficiálneho jazyka. V krátkosti, Ukrajina by mala zostať neutrálna medzi Východom a Západom,“ tvrdí odborník na medzinárodné vzťahy z univerzity v Chicagu.
Skoro to vyzerá tak, akoby ruské ministerstvo zahraničných vecí od Mearsheimera odpisovalo. Akýsi neutrálny štatút pre Ukrajinu však nedávno naznačil aj Henry Kissinger, jeden z najznámejších bývalých amerických šéfov diplomacie. Podľa neho je jedným z princípov, ako sa dostať z krízy, aj to, že Kyjev by nemal vstúpiť do NATO.
"Ukrajina by mala byť slobodná v tom, že si vytvorí vládu na základe vyjadrenej vôle svojich obyvateľov,“ komentoval súčasné dianie v denníku Washington Post Kissinger. "Rozumní ukrajinskí lídri by si mali vybrať politiku zmierenia medzi rôznymi časťami ich krajiny. Na medzinárodnej scéne by mohli nasledovať podobný postoj, ako má Fínsko. Táto krajina nenecháva nikoho na pochybnostiach, že je jednoznačne nezávislá a vo väčšine oblastí spolupracuje so Západom. Pozorne sa však vyhýba inštitucionálne zakotvenému nepriateľstvu proti Rusku,“ pripomína Kissinger.
Jevgen Vorobjov z Poľského inštitútu pre medzinárodné vzťahy pripomína, že neutrálny štatút Ukrajiny nič nerieši práve z pohľadu súčasnej krízy.
"Nedostatok bezpečnostných záruk zo strany Západu a Ruska je dôvodom, prečo sa Ukrajina dostala do tejto ťažkej situácie po tom, čo Rusko okupuje Krym a nepriamo hrozí intervenciou na východe,“ povedal Vorobjov pre Pravdu. "Je možné, že agresia zvýši počet Ukrajincov, ktorí budú podporovať členstvo krajiny v NATO. Preto ruskí a proruskí experti hovoria o tom, že krajina by mala zostať mimo rôznych blokov. A že by to mala byť súčasť kompromisu, ktorý sa dohodne bez Ukrajincov,“ tvrdí odborník.
"Je nepravdepodobné, že sa dopracujeme k neutralite. Alebo k tomu, že Ukrajina bude nárazníkovým pásmom medzi Európskou úniou a Ruskom. Obe strany sa dlho uchádzali o Ukrajinu, ani jedna sa toho nevzdá. Situácia sa dostala do geopolitickej roviny, ale pravdou je, že neutrálna Ukrajina nikdy neexistovala a pochybujem, že niekedy k tomu dôjde,“ uviedol pre Pravdu aj Igor Merheim-Eyre z Centra pre globálnu Európu na Kentskej univerzite.
Podľa neho je to výsledok vonkajších vplyvov i chýb ukrajinských politických elít. "Situácia sa však teraz dramaticky zmenila. Rusko koná ako agresor, pripája si ukrajinské územie. Vytvára to ďalšia napätie a tak je koncept neutrality je ešte nepravdepodobnejší,“ myslí si Merheim-Eyre.