Ruská vlajka v sobotu podľa moskovského ministerstva obrany veje takmer na 150 doteraz ukrajinských armádnych zariadeniach a Rusi kontrolujú tiež väčšinu tamojšej ukrajinskej námornej flotily, podarilo sa im obsadiť aj jedinú ukrajinskú ponorku.
Dramatická situácia bola na leteckej základni Belbek blízkosti Sevastopoľa, kde sa Ukrajinci odmietali vzdať a ktorá bola jednou z poslednej základní neobsadených ruskými silami. Nakoniec aj tá padla. Ruské jednotky základňu obkľúčili, napísala agentúra Reuters. Tamojším ukrajinským vojakom dali Rusi ultimátum, podľa ktorého sa mali urýchlene vzdať.
Svedkovia tejto agentúry neskôr uviedli, že na pozemok základne preniklo ruskej obrnené vozidlo. Podľa svedkov boli zo základne počuť výstrely. Neozbrojení ukrajinskí vojaci sa však podľa agentúry Reuters postavili pred ruské jednotky do radu a obrátili sa k nim chrbtom.
Agentúra AFP informovala, že „proruské sily“ tiež zaútočili na ukrajinskú leteckú základňu Novofedorivka pri meste Saki na východe Krymského polostrova. Podľa agentúry približne dve stovky neozbrojených mužov prenikli do areálu, kde začali rozbíjať okná. Ukrajinskí vojaci sa opevnili vnútri jednej z budov a pokúšajú sa útok odraziť.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu nariadil veleniu čiernomorskej flotily, aby všetkým ukrajinským vojakom, ktorí chcú Krym opustiť, zaistilo bezpečný eskort k ukrajinským hraniciam. Ministerstvo spočítalo, že Rusko teraz kontroluje 147 armádnych zariadení a väčšinu ukrajinskej námornej flotily. Celkovo Rusko obsadilo 54 zo 67 ukrajinských lodí a jednu ponorku.
Foto: Reuters, VASILY FEDOSENKO
Príslušníci ruského námorníctva obsadili jedinú ukrajinskú ponorku Zaporižžja (Záporožie), ktorá kotvila v zátoke Streleckaja blízkosti čiernomorského prístavu Sevastopoľ. S odvolaním sa na televíznu stanicu 5 kanal to napísala agentúra DPA, úrady to však zatiaľ oficiálne nepotvrdili.
Ponorku údajne obkľúčili lode ruskej čiernomorskej flotily a potom s pomocou zábleskových granátov donútili posádku, aby sa vzdala. Podľa ruského portálu flot.com súhlasilo 78 mužov ukrajinskej posádky s tým, že sa pridajú k ruskej flotile.
Už v minulých dňoch blokovala ruská armáda v krymských prístavoch niekoľko desiatok bojových lodí a podporných plavidiel ukrajinskej flotily, časť z nich už obsadila. Napätá situácia bola v piatok najmä v Donuzlavskom zálive na západnom pobreží Krymu, v ktorého plytkom ústi ruské jednotky potopili vraky ukrajinských lodí a bránili Ukrajincom v evakuácii.
Šéf ukrajinského parlamentu a úradujúci prezident Oleksandr Turčynov potom v tejto súvislosti ukrajinským vojakom na Kryme odkázal, že majú povinnosť brániť svoju výzbroj, bojové lode a vojenské objekty pred útokmi ozbrojencov.
Dieselovú ponorku Zaporižžja spustila Ukrajina na more len pred dvoma rokmi, po dlhých dvadsiatich rokoch opráv. Plavidlo postavili v roku 1970 v dokoch vtedajšieho sovietskeho Leningradu (dnes Petrohradu). Do výzbroje severskej flotily sovietskej armády bola ponorka zaradená s kódovým označením B – 435.
Rok pred rozpadom ZSSR ju previedli do čiernomorskej flotily a v roku 1997 sa pri delení výzbroje sovietskej armády v dezolátnom stave ocitla vo výzbroji Ukrajiny.
Tymošenková: Krym si vezmeme späť
Bývalá ukrajinská premiérka Julija Tymošenková v piatok krátko po návrate z liečenia v Nemecku po dlhšom čase opäť vystúpila na verejnosti. Vyjadrila sa aj na tému Krymu, ktorý sa už formálne pripojil k Ruskej federácii. Tymošenková je presvedčená, že „Ukrajina si Krym vezme späť“.
„Putin chce preskupiť svetový poriadok a preformovať ho,“ vyhlásila v televíznom rozhovore. „Som si istá, že sa nám podarí vziať si Krym späť. Aj napriek tomu, že Rusko zvyšuje svoju vojenskú prítomnosť na celej ukrajinskej hranici, kde má 100-tisíc vojakov a množstvo armádnych vozidiel,“ myslí si Tymošenková. „Ak Putin prekročí líniu, Ukrajina a celý svet zareaguje,“ cituje ju spravodajský portál Kyiv Post.
Tymošenkovú prepustili z liečenia v Nemecku v stredu po necelých dvoch týždňoch. Nemocnica Charite v Berlíne informovala, že Tymošenková absolvovala injekčnú liečbu na chrbticu, čo ju zbavilo bolestí a zlepšilo jej chôdzu. Podstúpila tiež intenzívnu fyzioterapiu, ktorá by mala pokračovať aj vo vlasti. Expremiérka, ktorú vo februári po vyše dvoch rokoch prepustili z väzenia, má dlhodobé problémy s chrbticou, ktoré sa zhoršili počas jej väznenia od roku 2011.
Opozičnú líderku prepustili z väzenskej nemocnice v Charkove po tom, čo parlament dekriminalizoval skutok, ktorého sa mala dopustiť. Do väzenia ju na sedem rokov poslali za zneužitie právomocí v súvislosti s nevýhodnou zmluvou na nákup ruského plynu. Tymošenková obvinenia odmietala a považovala ich za politicky motivované.
V Donecku demonštrovali za pripojenie východnej Ukrajiny k Rusku
V Donecku na východe Ukrajiny v sobotu demonštrovalo približne 5 000 ľudí, ktorí si po vzore Krymu želajú vyhlásenie referenda o pripojení tohto regiónu k Rusku. Informovala o tom agentúra AP. Protesty sa v Donecku konali už v minulých týždňoch, kedy sa v meste dokonca násilne stretli demonštranti so zástancami jednotnej Ukrajiny. Zomrel pri nich najmenej jeden človek.
Sobotná protestná akcia sa zatiaľ zaobišla bez násilia. Situáciu by mala upokojiť novo schválená misia pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorej členovia smerujú na Ukrajinu. V Donecku bude rokovať aj nemecký minister zahraničia Frank – Walter Steinmeier.
Východná Ukrajina s prevahou rusky hovoriacich obyvateľov bola baštou nedávno zosadeného ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča. Donecký regionálny parlament v piatok zostavil pracovnú skupinu, ktorá má referendum o pripojení k Rusku pripraviť. Moskva doteraz oficiálne tvrdí, že východnú Ukrajinu anektovať nemieni.