Zase sa o tom má rozhodovať v júni, ale vlani v decembri to Albánsku nevyšlo, keď jeho pokrok smerom k Európe zablokovali niektoré členské štáty.
"Je potrebných urobiť ešte pomerne veľa krokov,“ odkázal Tirane na summite EÚ v decembri britský premiér David Cameron. Aj Holandsko sa postavilo proti tomu, aby Albánsko získalo kandidátsky štatút, hoci ako v zákulisí pripomínali mnohí európski diplomati, úniu by to nič nestálo a Tiranu by to povzbudilo.
"Povedať nie Albáncom je nesprávny odkaz regiónu a podkopáva naše proeurópske snaženie. Napriek rozhodnutiu Európskej rady budeme pokračovať s agendou reforiem. Stále pevne veríme, že európske hodnoty sú živé,“ reagoval podľa spravodajskej stránky euractiv.com na rozhodnutie Ralf Gjoni zo Socialistického hnutia pre integráciu, ktoré bolo v rokoch 2009 až 2013 súčasťou vládnej koalície. "EÚ, ktorá nezahŕňa celý Balkán, však nie je Európou, ktorú by som chcel,“ tvrdí politik.
Poriadok doma
"Aby sme získali kandidátsky štatút, musí si Albánsko urobiť poriadok doma a musí začať politickými elitami,“ verí albánska vedkyňa Erisa Saraçiová, ktorá si v súčasnosti robí doktorát na Inštitúte chemických technológií na univerzite v Lipsku. "Aktívna občianska spoločnosť by mohla zohrávať pozitívnu úlohu v tom, že bude vytvárať väčší tlak na vládu. Tá sa musí zaoberať korupciou, ktorá má endemický charakter, a je viac potrebné brať politikov a predstaviteľov štátnej správy na zodpovednosť,“ uviedla pre Pravdu Saraçiová.
Občianska spoločnosť v Albánsku už pritom dokázala, že vie vytvoriť tlak na rozhodnutia, ktoré sa týkajú celej krajiny. Málokto asi čakal, že Tirana povie nie americkej žiadosti, aby sa časť sýrskeho chemického arzenálu likvidovala na jej území. Lenže albánska vláda musela vlani v novembri ustúpiť náhlej vlne protestov obyvateľov.
"Opozícia, ktorú občianska spoločnosť prejavila, keď bola proti likvidácii sýrskych chemických zbraní, bola tým najpôsobivejším momentom tohto druhu, aký kedy Albánsko zažilo,“ myslí si známy albánsky básnik Agron Tufa. "Dôvodmi na hnev boli nedostatočná otvorenosť vlády týkajúca sa tohto problému a to, že vláda bola pripravená urobiť rozhodnutie bez ohľadu na vôľu ľudí. Prejavila sa tak sila občianskej spoločnosti. Nikto si už v budúcnosti netrúfne urobiť podobné rozhodnutie,“ uviedol pre Pravdu Tufa, ktorý riadi aj Inštitút pre štúdium komunistických zločinov.
"Albánska občianska spoločnosť bola doteraz utlmená, zastrašená alebo vyzerala neseriózne pre rôznych pochybných sponzorov,“ opisuje pre Pravdu situáciu v Albánsku Bujar Karoshi, editor mesačníka Rruga e Arbërit. "Po voľbách v júni 2013 čakala občianska spoločnosť viac transparentnosti od vlády. Protesty, ktoré sme videli, tak boli o sýrskych chemických zbraniach a zároveň o tom, že chceme byť informovaní o dôležitých rozhodnutiach, ktoré ovplyvňujú celú krajinu,“ hovorí Karoshi, člen Inštitútu pre medzinárodné vzťahy.
Petícia ako symbol integrácie?
Ako funguje občianska spoločnosť v Albánsku, si vyskúšal Gëzim Alpion, sociológ na Birmighamskej univerzite. V rodnej krajine spustil petíciu za výstavbu cesty Arbëri Road, ktorá má spojiť Tiranu so severovýchodom krajiny.
"Demonštrácie proti sýrskym chemickým zbraniam by neboli efektívne bez sociálnych médií. On-line petícia za cestu Arbëri Road je ďalším dobrým príkladom, ako sa dajú využiť,“ hovorí pre Pravdu Alpion. "Je to výsledok toho, keď organizátor zmení miestny projekt na národný a potom medzinárodný. Takéto úsilie pritiahne pozornosť albánskych, balkánskych a svetových médií. Je to rovnako dôležité pre prostredie občianskej spoločnosti v regióne Balkánu,“ tvrdí sociológ.
Alpion si myslí, že je dôležité, aby si albánska vláda uvedomovala potrebu investícií do tradične obchádzaných a menej rozvinutých častí krajiny. "Je to výnimočné na petícii o Arbëri Road. Viac financií do regiónov ako Dibra, ktorý má aj nerastné zdroje, prinesie oživenie pre turizmus krajiny a zimné športy a tiež zblíži niekoľko balkánskych krajín.
Podľa Saraçiovej je tak cesta aj symbolom ďalšej európskej integrácie, keď zlepší prepojenie medzi Albánskom, Kosovom, Macedónskom a Bulharskom. "Je to ďalší príklad pozitívnej úlohy, ktorú môže občianska spoločnosť zohrávať,“ verí Saraçiová.