„Nášho vyšetrovateľa zaujíma nielen otázka, kto zabíjal, ale tiež kto vydal rozkaz zabíjať,“ uviedol Turčynov podľa agentúry Interfax v odpovedi na ponuku Európskeho parlamentu pomôcť s vyšetrovaním zločinov.
Ukrajinci podľa Turčynova budú vďační za akúkoľvek pomoc, vrátane účasti medzinárodných expertov na vyšetrovaní. To síce nepostupuje tak rýchlo, ako by si prezident prial, avšak sľúbil, že celá pravda o vrahoch a ich objednávateľoch bude odhalená.
„Vyšetrovanie dotiahneme až do konca, a ten nastane, až všetci – zabijaci a objednávatelia – budú sedieť na lavici obžalovaných,“ zdôraznil Turčynov.
Počet obetí krviprelievania dosiahol 104. Väčšina obetí zomrela na následky paľby vedenej z výšky. Ozbrojenci na strechách vtedy mierili nielen na protivládnych demonštrantov, ale často aj na policajtov a nezúčastnené civilistov. Kto za útokmi stál, nie je doteraz jasné.
V Kyjeve sa špekulovalo o akcii špeciálnych jednotiek ministerstva vnútra, o provokácii pravicových nacionalistov či o krviprelievaní vyvolanom Moskvou. Ukrajinský parlament vytvoril vyšetrovaciu komisiu, objasniť pozadie sľubuje aj nová vláda.
Moskva naopak tvrdí, že akcia bola dielom ukrajinských nacionalistov, ktorí paľbou do vlastných radov chceli zvýšiť rozhorčenie demonštrantov a podporiť medzinárodnú odpor voči vtedajšiemu ukrajinskému vedeniu. Ruská argumentácia sa opierala aj o únik záznamu telefonického rozhovoru medzi únijnou ministerkou zahraničia Catherine Ashtonovou a šéfom estónskej diplomacie Urmasom Paetom. Vyplynulo z neho, že za februárovou streľbou do protivládnych demonštrantov v Kyjeve mohol byť niekto z vtedajšej opozície.