„Obe strany teraz rokujú o počte batérií a ich cene. Ale aj v prípade, že sa podarí dosiahnuť konkrétne dohody, čínske ozbrojené sily budú môcť systémy S-400 získať najskôr v roku 2016,“ napísal denník s tým, že rokovania s Pekingom potvrdil šéf Federálnej služby pre vojensko-technickú spoluprácu Alexander Fomin.
Podľa zdroja blízkeho Kremľu sa tak deje s osobným súhlasom Putina. Vraj toto rozhodnutie „nijako nesúvisí s rozpormi so Západom“ ohľadom ruskej anexie Krymu.
Kommersant pripomenul, že Rusko v roku 2010 uskutočnilo kontrakt na dodávku 15 batérií S-300 Číne, kde sú určené na ochranu veľkomiest ako Peking či Šanghaj. Už o rok neskôr Číňania začali prejavovať záujem o ešte modernejší systém S-400. V hre je podľa zdrojov denníka predaj jednej batérie S-400 s ôsmimi odpaľovacími zariadeniami.
Rýchle dodanie vraj však donedávna blokoval generálny štáb, podľa ktorého by totiž dostatočné množstvo S-400 mali najprv dostať ruskí vojaci, kým sa začne export. Kontrarozviedka FSB sa zase obávala, aby Číňania neokopírovali ruský systém. Medzitým ale výrobca začal dodávať S-400 ruským plukom a Moskva s Pekingom uzavrela dohodu o ochrane intelektuálneho vlastníctva pri obchode so zbraňami.
Čína patrí k najväčším zákazníkom ruských zbrojoviek. Vlani kúpila ruské zbrane a vojenskú techniku za viac než 1,8 miliardy dolárov (asi 1,3 miliardy eur), čím sa na rebríčku odberateľov zaradila na štvrtú priečku, poznamenal denník.
V Rusku pluky vyzbrojené S-400 napríklad chránia Moskvu pred raketovým útokom. Zbrane, označované v kóde NATO ako SA-21 Growler, sú schopné ničiť ciele vo vzdialenosti až 400 kilometrov. Rusi medzitým začali vyvíjať jeho nástupcu, systém S-500, ktorého dosah má byť 600 kilometrov.