Ruská strana podľa neho v súčasnej dobe odovzdáva Ukrajincom výzbroj a vojenskú techniku, ktorá bola umiestnená v krymských posádkach ukrajinskej armády likvidovaných ruskou okupačnou mocou.
O ruské pasy podľa Šojgua na Kryme požiadalo 8-tisíc ukrajinských vojakov, takmer polovica z nich už slúži v ruskej armáde. Ruská Čiernomorská flotila, ktorej domovským prístavom je krymský Sevastopoľ, na polostrove disponuje 25-tisícami vojakov, povedal minister.
Podľa skorších správ mala Ukrajina na polostrove pred ruskou okupáciou asi 18 800 príslušníkov svojich ozbrojených síl. Po ruskej anexii dostali možnosť vybrať si z troch možností – prejsť k ruskej armáde, odísť do civilu a zostať na Kryme alebo slúžiť ďalej v ukrajinskej armáde vo vnútrozemí.
Ruská armáda na Kryme podľa Šojgua vykonáva intenzívnu revíziu podnikov obranného priemyslu, ktoré po anexii polostrova padli do rúk Rusov. Moskva chce využiť najmä opravárenské závody a krymské lodenice, o zákazky ruského ministerstva obrany budú mať možnosť sa uchádzať aj miestne závody na výrobu komunikačnej a leteckej techniky.
Ukrajinskú krízu podľa Lavrova vyvolali vnútropolitické problémy
Dôvodom terajšej ukrajinskej krízy nie je tlak Ruska, ale neriešené vnútropolitické problémy Ukrajiny. Na piatkovej tlačovej konferencii v Moskve to vyhlásil ruský minister zahraničia Sergej Lavrov, podľa ktorého si západné štáty na Ukrajine „osobujú úlohu hegemóna“ a terajšie kyjevské vedenie je v rozhodovaní nesamostatné.
Foto: SITA/AP, Alexander Zemlianichenko
Lavrov odmietol ukrajinské obvinenia, že za smrť opozičných demonštrantov pri februárovej streľbe v Kyjeve sú zodpovední agenti ruskej tajnej služby. „K zločinom došlo na ukrajinskom území, takže Rusko k prípadu kyjevských ostreľovačov nemá a nemôže mať žiadny vzťah,“ vyhlásil. Podľa ukrajinských vyšetrovateľov za smrť viac ako sto ľudí môžu exprezident Viktor Janukovyč, ktorý vydal príslušné rozkazy, a agenti ruskej tajnej služby FSB, ktorí sa na plánovaní operácie podieľali.
Lavrov sa v Moskve zúčastnil na ministerskej schôdzke Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), integračného zoskupenia združujúceho väčšinu postsovietskych krajín. Ukrajina v marci oznámila, že sa po ruskej okupácii Krymu členstva v SNŠ vzdáva. Namiesto ukrajinského ministra zahraničia sa dostavil zástupca ukrajinského veľvyslanectva v Moskve.
Výkonný tajomník SNŠ Sergej Lebedev na tlačovej konferencii tlmočil nádej účastníckych štátov, že Ukrajina svoje členstvo zachová a organizáciu neopustí. „Dúfame, že Ukrajina zostane, veď členstvo v SNŠ zodpovedá záujmom ukrajinského ľudu,“ povedal Lebedev.
Ukrajinské ministerstvo zahraničia zdôvodnilo odchod zo SNŠ tým, že organizácia opustila svoje pôvodné ciele a stala sa nástrojom realizácie útočnej politiky Moskvy. Ukrajina sa zároveň vzdala predsedníctva SNŠ, ktoré začiatkom roka v rámci pravidelnej rotácie prevzala. Role predsedu sa namiesto nej ujalo Bielorusko.