Vtedy sa začne na polostrove turistická sezóna, ktorá ukáže, či Ukrajinci nezanevreli na obľúbené letoviská a či sa medzi dovolenkármi objaví viac Rusov. „Neverte správam, že na Kryme sú tanky a oddych je tam nebezpečný,“ zdôraznila podľa agentúry ITAR-TASS tamojšia ministerka turizmu Jelena Jurčenková.
Cestovný ruch prináša polostrovu dôležité zdroje príjmov a poskytuje prácu mnohým obyvateľom, pričom sú veľké očakávania do budúcnosti. V minulom roku tam tvorili Ukrajinci 65 percent dovolenkárov. Čo ak ich ubudne? Bude dosť Rusov, ktorí by vynahradili možný ukrajinský úbytok? „Veríme, že Rusko nás nepodvedie a pokoríme vlaňajší rekord, keď si u nás oddýchlo až 6 miliónov ľudí,“ poznamenala Jurčenková. Rusi ubezpečujú, že ich záujem cestovať na Krym sa zvýši. „Ruská agentúra cestovného ruchu má úlohu zabezpečiť, aby v letnej sezóne 2014 prišli na polostrov najmenej 3 milióny turistov,“ upozornil časopis Argumenty i fakty.
Moskva prináša cestovný recept na turistický rozvoj Krymu, na ktorom by rada videla, ako sa do troch rokov zvýši počet návštevníkov na 8 miliónov. „Nariadil som ministrom, aby sa postarali o zníženie cien leteniek z iných ruských regiónov,“ podčiarkol premiér Dmitrij Medvedev. Chce, aby obojsmerný let v ekonomickej triede stál približne v prepočte 150 eur, prípadne ešte menej. Zlacnenie majú garantovať štátne dotácie leteckým spoločnostiam. „Experti odhadujú, že z rozpočtu na tento účel pôjde 20 miliónov eur,“ podotkli Argumenty i fakty.
Samozrejme, že aj na Kryme hľadajú spôsoby, ako prilákať viac turistov. „Poskytneme im zľavy na ubytovanie v hoteloch. Budú sa pohybovať v rozpätí 10 – 25 percent,“ povedala ministerka Jurčenková. Ceny bývajú od 15 eur za jednoduchý nocľah do 90 eur za luxusnú izbu, podľa nových cenníkov sa teda znížia.
O propagáciu Krymu ako príjemného letoviska sa snažia niektorí ruskí poslanci tým, že tam vezmú svoju rodinu. Je medzi nimi aj Sergej Neverov, jeden z predákov vládnucej strany Jednotné Rusko, ktorý apeluje, aby sa pridali ďalší. „Ideme na Krym! Kto s nami?“ znie slogan informačnej kampane, ktorú spustila jeho stranícka kolegyňa Oľga Batalinová. Plánuje na Kryme stráviť jeden až dva týždne. „Všetci predstavitelia vládnucej strany však neprikyvujú. Napríklad poslanec Boris Reznik odmietol vymeniť naplánovanú rodinnú dovolenku v oblasti rieky Amur za pobyt na Kryme,“ napísal portál Newsru.
Urobiť z polostrova lákadlo sa usilujú aj viaceré firmy. Telekomunikačná spoločnosť Info Lada ponúkla svojim zamestnancom, že ich rodinným príslušníkom uhradí cestu. Na polostrov by tak mohla poslať 300 záujemcov.
Krym ako turistický magnet má však aj háčiky, čo priznávajú ruskí predajcovia zájazdov. Priveľa Rusov si už totiž zaplatilo tohtoročnú letnú dovolenku inde. Ďalší problém spočíva v silnej konkurencii – mnohí z tých, čo sa zatiaľ nerozhodli, poletia v letnej sezóne do oblasti dejiska nedávnej olympiády. Vynovené Soči sa im zdá ako lepšie miesto na dovolenku ako Krym. Otázne je, ako sa zachovajú ukrajinskí turisti. „Krymčania veria, že neprestanú prichádzať, ak im v tom nezabráni nová vláda v Kyjeve,“ uviedol Newsru. „Kto sem jazdí 10 a možno až 50 rokov, tak sa iba ťažko odučí,“ podotkla v tejto súvislosti ministerka Jurčenková.
Turistická výzva, ktorá stojí pred Krymom, sa dá stručne zhrnúť do dvoch vecí – stratiť čo najmenej Ukrajincov a získať si čo najviac Rusov. „Ruskí dovolenkári doteraz predstavujú štvrtinu tých, čo chodia na polostrov,“ napísal denník Rossijskaja Gazeta. Tohtoročný cieľ prilákať 3 milióny Rusov je náročný. Je to dvojnásobok v porovnaní s minulým rokom.
Viac Rusov by znamenalo dlhšiu obsadenosť hotelov. „Na Kryme zvyknú stráviť 14 dní, Ukrajinci 10 dní,“ poznamenala Rossijskaja Gazeta. Ruskí turisti (ročne ich navštívi Krym 1,5 milióna) znamenajú silnú finančnú injekciu. Jeden Rus tam počas dvojtýždňového pobytu priemerne minie v prepočte tisíc eur. Je jasné, že aj od miery záujmu ruských turistov sa odvinie odpoveď na otázku, kedy Krym zistí, že sa má lepšie v rámci Ruskej federácie.
Tvrdenia Ruska o Krymskom polostrove
- Prekážalo mu, že nebola dodržaná dohoda z 21. februára (garantovaná Francúzskom, Nemeckom a Poľskom) medzi vtedajším prezidentom Viktorom Janukovyčom a opozíciou. Tvrdilo, že tí, čo sa po zvrhnutí hlavy štátu dostali v Kyjeve k moci, si nedokážu poradiť s radikálmi, ktorých podozrievalo, že sú pripravení prelievať krv proti separatistom na krymskom území.
- Nesúhlasilo so Západom, keď podporovalo politické vedenie Krymu vo veci vypísania referenda o pripojení k Ruskej federácii. Pomáhalo si Chartou ľudských práv OSN, že vôľa ľudu musí byť základom vládnej moci. Poukazovalo na prípad Kosova, kde západné štáty povýšili ochranu základných práv človeka nad nezasahovanie do vnútorných záležitostí inej krajiny.
- Vyhlásenia Ruska sa vracali do dejín. Pripomínali rok 1954, keď podľa Moskvy šéf Kremľa Nikita Chruščov urobil chybu, keď Krym daroval Ukrajine. Poukazovali aj na krymské referendum v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu, keď sa väčšina obyvateľov polostrova vyslovila za obnovenie autonómnej republiky, čo Rusko vykladá ako prejav vôle, aby Krym bol znovu jeho súčasťou.
- Vo všeobecnosti zazneli z Moskvy aj názory, že Ukrajina je v značnej miere umelý útvar a že je dôležitou súčasťou historickej kolísky ruskej štátnosti a kultúry a postaviť Ukrajinu pred západnú alebo východnú voľbou by znamenalo jej rozvrat.