Podľa šéfa ruského Strediska pre zbrojnú analýzu Igora Korotčenka už jednotná Ukrajina fakticky prestala existovať v dôsledku štátneho prevratu, ktorý prebehol v Kyjeve. „Juhovýchod má plné právo samostatne rozhodnúť o svojej budúcej politickej existencii v súlade s normami medzinárodného práva,“ povedal analytik.
„Pokiaľ ide o možný vstup ruského mierového kontingentu, potom príslušné rozhodnutie môže padnúť len v prípade ohrozenia životov a bezpečnosti obyvateľov východoukrajinských oblastí,“ dodal.
Ruský senátor Nikolaj Maksjuta poradil východoukrajinským povstalcom, aby pred tlakom na pripojenie k Rusku dali najprv prednosť úsiliu o federalizáciu. Ak sa budú odtrhnutia dožadovať už teraz, môžu sa podľa poslanca dostať do ozbrojeného konfliktu s Kyjevom. „Najskôr musí mať Donecká oblasť svoj vlastný štatút v rámci Ukrajiny. Páni sediaci v Kyjeve sa hneď tak nevzdajú,“ konštatoval Maksjuta.
Riaditeľ Strediska politickej konjunktúry Sergej Michejev podľa agentúry RIA Novosti varoval, že „pokusy umlčať nespokojencov na východe Ukrajiny povedú k rozpadu krajiny a ku katastrofe“. Z Donecka v pondelok podľa neho zaznelo posledné varovanie. Ak sa Kyjev odhodlá k silovému riešeniu, „Rusko nezostane bokom,“ povedal Michejev.
Podľa názoru poslanca Vjačeslava Nikonova, člena najužšieho vedenia kremeľskej strany Jednotné Rusko, je síce návrh Doneckej oblasti na referendum o sebaurčení v rozpore s ukrajinskou ústavou, vyjadruje ale túžby väčšiny doneckých obyvateľov. „Na Ukrajine nefunguje štátnu moc, a tak má ľud právo rozhodovať o vlastnom osude,“ povedal Nikonov.
„Šance na politické riešenie v Doneckej oblasti ešte sú, ale nie je vylúčené, že Rusko miestnemu obyvateľstvu poskytne vojenskú pomoc,“ povedal Nikonov. „Rozhodnutie parlamentu, ktorý splnomocnil prezidenta Vladimira Putina použiť vojenskú silu, zostáva v platnosti,“ vyhlásil.