Separatisti zadržiavajú už len štyroch ľudí, oznámila to v stredu podľa agentúry AP ukrajinská tajná služba. Luhanská polícia ale informáciu o oslobodení rukojemníkov poprela.
Rukojemníkov sa podľa SBU dostali na slobodu po niekoľkohodinových vyjednávaniach medzi miestnymi predstaviteľmi a povstalcami. Miestni policajti ale tvrdia, že žiadne osoby v kanceláriách tajnej služby zadržiavané neboli. Sami demonštranti pripúšťajú, že z okupovaného objektu vyšlo niekoľko desiatok osôb. Boli to vraj „slabí jedinci“, ktorí podľahli atmosfére vyhrotenej konfrontácie.
Ukrajinské ministerstvo vnútra oznámilo, že situácia na separatistickom východe bude vyriešená do 48 hodín, a to buď diplomaticky, alebo silou, napísala agentúra Reuters. „Sú dve možnosti – politicky a vyjednávaním alebo silou,“ povedal novinárom minister vnútra Arsen Avakov. „Tým, ktorí chcú dialóg, ponúkame rozhovory a politické riešenie. Menšina, ktorá sa usiluje o konflikt, sa dočká ráznej odpovede ukrajinských úradov,“ dodal.
Foto: SITA, Igor Golovniov
V centre Luhansku počas dňa vyrástol stanový tábor a druhá fronta barikád v očakávaní policajného útoku. Ľudia podľa agentúry Unian demonštrantom prinášajú potraviny, ošatenie a pitnú vodu. Na námestí sa zhromaždila približne tisícka ľudí, čo je o niečo málo menej ako v utorok. Na improvizovanom pódiu luhanskí umelci spievajú ruské vlastenecké piesne, ktoré sa striedajú s modlitbami pravoslávnych popov.
Ruská propaganda na Ukrajine šíri správy, že do Luhansku dorazilo početné komando bojovníkov ultranacionalistickej ukrajinskej organizácie Pravý sektor. Podľa správy agentúry ITAR – TASS sa pripravuje rozsiahla násilná akcia proti proruským aktivistom, ktorej bude priamo veliť vodca Pravého sektoru Dmytro Jaroš. Do mesta vraj dorazili aj obrnené transportéry.
V Donecku pokračuje vyjednávanie, ktorého cieľom je uvoľniť sídlo miestneho gubernátora obsadené od víkendu proruskými demonštrantmi. Demonštranti už v utorok stanovili dátum referenda o federalizácii Ukrajiny, má sa konať 11. mája.
Gubernátor Doneckej oblasti Serhij Tarut potvrdil slová ministra Avakova, že konflikt je naliehavo nutné ukončiť. Silové riešenie je podľa neho ale až na poslednom mieste.
Rusko upokojuje Západ, inváziu na Ukrajinu vraj nechystá
Nepokoje na východe Ukrajiny, počas ktorých sa proruským separatistom podarilo obsadiť viaceré oficiálne sídla úradov, sú dielom Ruska. V stredu to prvýkrát oficiálne pripustila aj americká diplomacia. „Nemyslím si, že máme akúkoľvek pochybnosť o priamej silovej zaangažovanosti Ruska,“ vyhlásila Victoria Nulandová, hlavná členka amerického ministerstva zahraničných vecí pre Európu.
Rusko v stredu opätovne ubezpečilo Západ aj Kyjev, že inváziu na východnú Ukrajinu nepripravuje. Moskva tak reagovala na obavy, ktoré vyvolávajú jej vojaci pri východoukrajinských hraniciach, napísala agentúra Reuters. Podľa posledných odhadov sa v pohraničí nachádza približne 80-tisíc ruských vojakov.
„Spojené štáty a Ukrajina nemajú žiadny dôvod na obavy,“ uviedlo ruské ministerstvo zahraničia. „Rusko mnohokrát vyhlásilo, že na svojom území pri hraniciach s Ukrajinou nevykonáva žiadnu neobvyklú alebo neplánovanú činnosť, ktorá by mala vojenský význam,“ píše sa vo vyhlásení.
Kyjev však v posledných dňoch v reakcii na vyhrotenú situáciu na východe krajiny varoval, že Moskva vyčkáva na zámienku na vojenský vpád. Východné ruskojazyčné regióny Ukrajiny nesúhlasia s politickým vývojom v Kyjeve a žiadajú Moskvu o pomoc pri realizácii ich separatistických požiadaviek.
Rusko opakovane oznámilo, že si vyhradzuje právo na východe Ukrajiny zasiahnuť, aby ochránilo práva svojich krajanov a rusky hovoriacich Ukrajincov.
Krymský parlament prijme novú ústavu
Parlament odštiepeneckého ukrajinského regiónu Krym v piatok odsúhlasí novú ústavu. Potvrdil to v stredu predseda tamojšieho zákonodarného zboru Vladimir Konstantinov, podľa ktorého pôjde o historické a výnimočné zasadnutie pléna. Podľa informácií ruských médií bude Krym definovaný ako demokratická republika, ktorej územie je „jednotné a nedeliteľné“. Počet poslancov sa zároveň zníži zo súčasných sto na 50.
Krym historicky patril k Rusku, v roku 1954 ho však vtedajší sovietsky líder Nikita Chruščov daroval Ukrajine. Miestny prístav v Sevastopoli je stále domovom ruskej čiernomorskej flotily. Takmer 60 percent z jeho 2,5 milióna obyvateľov tvoria etnickí Rusi, ktorých ohrozením Moskva argumentovala svoju potrebu vstúpiť do diania na polostrove. Ten od konca februára a po zosadení proruskej vlády v Kyjeve postupne obsadili tisíce neoznačených, po rusky hovoriacich vojakov. V následnom referende obyvatelia jednoznačne rozhodli o pričlenení k Rusku.
Krym a Sevastopoľ, mesto so špeciálnym postavením, sa tak stali 84. a 85 federálnym subjektom Ruskej federácie, čo svojím marcovým podpisom potvrdil ruský prezident Vladimir Putin.