Jeho vyjadrenie prichádza v čase, keď vzbúrenci na východe krajiny pokračujú v obsadzovaní vládnych budov a policajných staníc napriek Turčynovom ohlásenej „protiteroristickej operácii“ a ultimátu, ktoré sa skončilo včera ráno.
Polícia je nerozhodná
„Očakávaný výsledok operácia nepriniesla. Dôvodov je niekoľko. Okrem iného preto, lebo polícia je nerozhodná,“ konštatoval v rozhovore pre televíziu TVi ukrajinský politológ Vladimir Fesenko.
V tejto súvislosti nie je tajomstvom, že zatiaľ čo ukrajinský policajt zarába mesačne v prepočte 300 dolárov, jeho ruský kolega až 1 200 a aj tu vraj treba hľadať odpoveď, prečo sú mnohí ukrajinskí policajti na východe ochotní súhlasiť hoci aj s pripojením k Rusku.
„Hlavným dôvodom, prečo sa protiteroristická operácia minula účinkom, je skutočnosť, že Ukrajinci, nielen tí na Majdane, nechcú s nikým bojovať. Chcú mať prácu za slušnú mzdu a životnú úroveň. Zatiaľ to nemajú, a preto sú podozrievaví ku každej vláde. Vrátane tej súčasnej,“ myslí si politológ Fesenko.
Východisko z terajšej situácii vidí nielen v posilnení polície v Charkove a Odese, ale najmä v politickom riešení krízy v rámci celého Donbasu. Na adresu možného plebiscitu na východe krajiny upozornil, že je možný, ale len v prípade odzbrojenia všetkých, čo sa zmocnili zbraní.
Zároveň si položil otázku, kto odzbrojí ľudí, ktorí obsadili budovy vládnej moci a polície na východe. Rozhodne vylúčil silový spôsob riešenia krízy. Napokon o tom včera hovorila aj expremiérka Julia Tymošenková kandidujúca za vládnu stranu Baťkivščina (Vlasť) na prezidentský post.
„Treba sa dohodnúť. Ale s kým? Určite so separatistami a teroristami. Veď kontrolujú situáciu, a tak musíme s nimi rokovať,“ dodal Fesenko.
Viacerí politológovia však upozorňujú, že prípadné referendum, ktoré by sa malo, ak to stihne schváliť parlament, konať súbežne s prezidentskými voľbami plánovanými na 25. mája, je možnosťou voľby medzi federáciou a decentralizáciou.
Rusko, podľa mnohých, však nechce federáciu, ale konfederáciu. A to je pre Kyjev aj väčšinu Ukrajincov neprijateľné. Konfederácia totiž podľa jej kritikov umožní Moskve dohodnúť sa s jednotlivými subjektmi a obísť tak centrálnu vládu v Kyjeve.
Tymošenkovej spiatočka?
Bývalá ukrajinská premiérka Julia Tymošenková je stálicou na tamojšej politickej scéne. Bola ňou aj počas väznenia za zneužitie právomoci verejného činiteľa. Zo siedmich rokoch trestu si napokon odsedela iba dva a pol. Spoza mreží ju dostal spoločenský prevrat v Kyjeve. Jej návrat sa však nekonal celkom podľa jej predstáv.
Na tribúne Majdanu ju po príchode priamo z charkovského väzenia vypískali hlavne radikáli z Pravého sektora. Jej nekompromisná rétorika ako prezidentskej kandidátky sa postupne „poľudštila“ aj vo vzťahu k najväčšiemu volebnému rivalovi, akým je milionár Petro Porošenko.
V minulosti neraz nedokázala s ním nájsť spoločnú reč. Dnes vraj v predvolebnej kampani nepôjde „za každú cenu proti nemu“, aj keď odmietla Porošenkov návrh, aby sa vzdala volebnej kandidatúry.
„Problém je v tom, že Tymošenková by sa aj chcela stiahnuť, ale jej politické okolie to nedovolí. Je síce už unavená a kriminál jej nepridal na sile, ale potrebujú ju ako ikonu,“ povedal pre Pravdu dobre informovaný ukrajinský zdroj, ktorý si želal zostať v anonymite.
Zároveň upozornil, že ľudia vo vedení Baťkivščiny nepotrebujú Tymošenkovú v úlohe, v akej bola počas oranžovej revolúcie.
"Situácia je dnes odlišná ako po roku 2004. Napríklad aj v tom, že počas Tymošenkovej väznenia museli jej stranícki kolegovia ako opozícia čeliť nemalému tlaku Janukovyčovho režimu.
A teraz, keď sa dostali k moci, nik sa z nich nechce dobrovoľne vzdať takpovediac výnosného, aj keď zatiaľ dočasného koryta," dodal zdroj Pravdy.
Únia ruší colné bariéry
Podľa agentúry Reuters ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ rozhodli v pondelok o jednostrannom európskom uvoľnení väčšiny colných bariér na ukrajinský tovar. Začne platiť od 23. apríla. Očakávané opatrenia majú pomôcť zlepšiť hospodársku a finančnú situáciu na Ukrajine.
Okrem uvoľnenia ciel ide aj o miliardu eur vo forme makrofinančnej pomoci Kyjevu, ktorá doplňuje zdroje plynúce z dohody krajiny s Medzinárodným menovým fondom.
Zrušenie skoro 95 percent ciel, ktoré vývozcovia ukrajinských výrobkov platia na hraniciach Európskej únie, má ušetriť krajine ročne 487 miliónov eur. Európsky parlament návrh schválil ešte začiatkom apríla. Ide o dočasný krok. Bude platiť zatiaľ do 1. novembra.
V tom čase by totiž už mala byť podpísaná celá asociačná dohoda medzi úniou a Ukrajinou, ako aj s ňou spojená rozsiahla obchodná dohoda, ktorá uvoľňuje clá v princípe rovnako ako v prípade spomínaného pondelkového rozhodnutia ministrov zahraničia.