Putin označil tvrdenie, že na východe Ukrajiny sú ruské jednotky alebo inštruktori, za nesmysel. Povedal, že pevne dúfa, že nebude musieť využiť právo poslať na Ukrajinu ruskú armádu. Toto právo mu už skôr poskytla horná komora ruského parlamentu.
Vyslanie ukrajinskej armády na východ Ukrajiny Putin odsúdil. „Kyjevské úrady sa dopustili vážneho zločinu, keď poslali na civilné obyvateľstvo tanky a letectvo,“ vyhlásil.
Za chrbtom domobrany stáli naši, priznal Putin
Prezident znovu poprel, že by Moskva dopredu plánovala anexiu a vojenské akcie na Kryme. Avšak podľa jeho tvrdení „hrozby voči Rusom a ruskojazyčnému obyvateľstvu boli konkrétne a hmatateľné“.
Potom priznal, že ruskí vojaci podporili miestnu sebaobranu, keď sa v marci usporiadalo referendum o pripojení k Rusku. „… za chrbtom síl krymskej domobrany samozrejme stáli naši vojaci a konali veľmi korektne, ale rozhodne a profesionálne,“ povedal. Bližšie sa Putin k úlohe ruských vojakov nevyjadril.
Putin v relácii, ktorú prenáša aj rad zahraničných televíznych staníc, vrátane BBC a CNN, zopakoval už známu argumentáciu Kremľa, že po tom, čo exprezident Viktor Janukovyč odmietol podpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou, bol v Kyjeve vo februári vykonaný „klasický protištátne prevrat“. Ľudia na Ukrajine sa vraj začali obávať o svoju budúcnosť a so znepokojením sledovali „vlny nacionalizmu“.
Ruský prezident obvinil terajšie kyjevské úrady, že namiesto toho, aby začali s ľuďmi na východe krajiny konať, nechali zavrieť ich zástupcov a poslali na nich armádu. Preto sa vraj obyvateľstvo začalo ozbrojovať.
Otázky z „ruského“ Sevastopolu
Moskovské štúdio sa po zodpovedaní prvých otázok spojilo s novinármi v meste Sevastopol. Prenos z krymského Sevastopolu, kde sídli podľa ukrajinsko-ruskej zmluvy aj časť ruskej čiernomorskej flotily, sa začal príhovorom moderátora: „Hlásime sa vám z ruského mesta Sevastopol,“ povedal reportér priamo zo sevastopolského bulváru za obrovského potlesu zhromaždených ľudí.
Po záberoch na dav, na vojnového veterána s vyznameniami na hrudi a na dvojicu mladých ľudí, vyzval reportér mladú ženu, aby položila Putinovi prvú otázku. Tá sa ho spýtala, aký bude ďalší osud čiernomorskej flotily.
Putin, ktorý už predtým z Moskvy obhajoval zabratie Krymu ako legálny akt, uskutočnený po referende, v ktorom sa Krymčania vyslovili za pripojenie k Rusku, informoval o plánoch Kremľa na obnovu flotily. Uviedol, že je v prvej etape vyčlenených päť miliónov rubľov na revitalizáciu lodí a vojnového námorníctva.
Anexia Krymu bola aj odvetou za rozširovanie NATO
Umiestnenie raketového štítu USA vo východnej Európe povedie k pretekom v zbrojení, varoval Putin. Rusko bude musieť podľa neho na to odpovedať a urobí všetko pre zaistenie svojej bezpečnosti. Putin tiež vyhlásil, že ruská anexia Krymu čiastočne súvisela aj s rozširovaním Severoatlantickej aliancie smerom na východ.
„Keď sa vojenská infraštruktúra približuje k našim hraniciam, musíme urobiť odvetné kroky. A rozhodnutia ohľadom Krymu s tým bolo čiastočne spojené,“ uviedol šéf Kremľa, podľa ktorého NATO vytláča Rusko z čiernomorskej oblasti, kde má Moskva svoju flotilu.
Putin obvinil Rasmussena z nahrávania rozhovoru, ten to popiera
Ruský prezident obvinil terajšieho šéfa NATO Andersa Fogha Rasmussena, že si ešte ako dánsky premiér nahrával ich súkromnú schôdzku a prezradil jej obsah médiám. Hovorca NATO ihneď tieto obvinenia označila za „úplný nezmysel“, uviedla agentúra Reuters.
„Keď bol ešte premiérom, raz ma požiadal o stretnutie. Ako sa ukázalo, mal pri sebe diktafón, tajne si náš rozhovor nahrával, a potom obsah prezradil tlači. Nemohol som uveriť svojim očiam a ušiam!“ vyhlásil Vladimír Putin. Kedy presne malo k nahrávaniu dôjsť, neuviedol.
Rasmussen bol dánskym premiérom od roku 2001 do roku 2009. „Ako môžete po takomto incidente niekomu veriť?“ dodal ruský prezident.
Podľa hovorkyne Severoatlantickej aliancie Oany Lungescuovej ide o úplný nezmysel. „Vo funkcii dánskeho premiéra si pán Fogh Rasmussen nikdy nenosil diktafón na schôdzky s pánom Putinom ani s nikým iným,“ uviedla hovorkyňa. Dodala, že Rusko sa snaží odviesť pozornosť od svojich vlastných nelegálnych a nelegitímnych činov na Ukrajine, a preto v poslednej dobe vznieslo už niekoľko neopodstatnených obvinení voči NATO.
Ruský vodca spochybnil pripravované voľby na Ukrajine
Putin vyhlásil, že verí v kompromisné riešenie situácie na Ukrajine, ale musí byť dohodnuté tamojšími politickými stranami, nie Ruskom a Spojenými štátmi. Predovšetkým však podľa neho musí Kyjev zabezpečiť práva ruskojazyčnej menšiny na juhovýchode krajiny.
Moskva naďalej považuje terajšiu ukrajinskú vládu za nelegitímnu, pretože nemá „celonárodný mandát na riadenie krajiny“, no aj napriek tomu kontakty s ňou neodmieta. Putin poukázal na komunikáciu premiérov Dmitrija Medvedeva a Arsenija Jaceňuka alebo predsedu Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, Sergeja Naryškina s ukrajinským kolegom Oleksandrom Turčynovom.
Ruský vodca spochybnil predčasné prezidentské voľby, ktoré se majú na Ukrajine konať 25. mája. Tvrdí, že zosadený Janukovyč je stále hlavou štátu. A podľa ukrajinskej ústavy, pokiaľ nebude zmenená, sa nové voľby konať nemôžu, ak krajina nemá funkčného prezidenta.
Ukrajinský premiér ako odpoveď na Putinove slová vyhlásil, že ruský prezident chce sabotovať voľby na Ukrajine.
Rusi sa pýtajú a kladne hodnotia Putina
Na štvrtkovú Putinovu debatu, už dvanástu v poradí, se podľa agentúry ITAR-TASS akreditovalo 180 novinárov. Prezidentovi prišlo približne 2,5 milióna otázok. Jednu z nich mu dal aj Edward Snowden, ktorý odhalil odpočúvací program americkej tajnej služby NSA a potom ušiel do Ruska, kde se zrejme ukrýva aj naďalej. Ruská televízia debatu prelína so živými vstupmi z rôznych miest Ruska, z Odesy, Soči alebo z Ďalekého východu. Miestni obyvatelia buď kladú otázky alebo kladne hodnotia politiku Putina.