Spojencom z čias bojov proti osmanským dobyvateľom dodnes nezabudli, že vďaka ich pomoci prežili. Keď pred ôsmimi rokmi Čierna Hora vystúpila zo štátneho zväzku so Srbskom, naplno otvorila náruč Rusku. Euroatlantické smerovanie, ktoré si po vyhlásení nezávislosti zvolila, dlho nebránilo utužovaniu jej väzieb s Moskvou. Naštrbila ich až kríza na Ukrajine.
Podgorica sa po ruskej anexii Krymu jasne priklonila na stranu Kyjeva. Na rozdiel od Belehradu, s ktorým tradične súťažila o povesť najrusofilnejšej metropoly Balkánu, sa pripojila k západným sankciám proti Rusku. Hoci separatizmus by pre paralelu Krym – Kosovo mal logicky skôr pobúriť Srbov ako Čiernohorcov, ktorí s ním doma problémy nemajú, Belehrad Moskve sľúbil, že sa k táboru stúpencov trestu nepridá. Podľa oficiálneho zdôvodnenia preto, že ani Rusko v čase vojen sprevádzajúcich rozpad Juhoslávie nikdy nepodporilo medzinárodné sankcie proti Srbsku. Viacerí analytici však za opatrnosťou Belehradu vidia aj jeho obavy, že by mu Moskva „zradu“ draho spočítala. Páky na to má. Do ekonomiky Srbska, rovnako ako do Čiernej Hory, v uplynulých rokoch investovala miliardy eur.
Čierna Hora sa už varovania dočkala. Vládny denník Rossijskaja Gazeta napísal, že Moskva pripravuje protiopatrenia. Chystá sa vraj zrušiť bezvízový režim s Čiernou Horou a zmluvy, ktoré zvýhodňujú jej podniky v obchodnom styku s Ruskom. „Čiernohorskí politici majú krátku pamäť,“ povedal ruský veľvyslanec v Podgorici Andrej Nesterenko pre denník Dan. „V roku 2005 nás čiernohorskí vysokí predstavitelia doslova prosili, aby sme ich slabú ekonomiku podporili investíciami, hovorili, že Rusi a Čiernohorci sú bratia, a teraz nás vyháňajú,“ posťažoval sa.
Prílev ruských investícií do Čiernej Hory po tom, čo vyhlásila nezávislosť, bol vskutku impozantný. Podľa rôznych prameňov Rusi vložili do „Moskvy na Jadrane“, ako sa Čiernej Hore začalo hovoriť, dve až tri miliardy eur. Investovali pritom nielen do veľkých metalurgických a ťažobných podnikov, ale začali skupovať celé prímorské rekreačné strediská. Majú tam svoje školy, vlastné rozhlasové vysielanie i miestne noviny. Podľa odhadov Rusi dnes na čiernohorskom jadranskom pobreží vlastnia 30– až 60-tisíc víl a chát. Vlani sa v tejto malej balkánskej krajine rekreovalo až tristotisíc ruských turistov, ktorí tvoria rovnú tretinu všetkej zahraničnej klientely.
Podľa Rossijskej gazety by Moskva zavedením vízových obmedzení uštedrila tvrdú ranu čiernohorskému turistickému ruchu, ktorý tvorí významný pilier národnej ekonomiky. Takisto by mohla zraziť na kolená čiernohorské vinohradníctvo. Rusko totiž odoberá až 90 percent čiernohorskej produkcie vína. Moskva veľmi podráždene reagovala na nedávne návštevy premiéra Mila Djukanoviča vo Washingtone a Bruseli. V USA vyslovil nádej, že Podgorica na jeseň na summite NATO vo Walese dostane pozvánku na vstup. Pričom ako argument pre urýchlené rozšírenie aliancie uviedol práve konflikt Moskvy s Kyjevom. Ruská diplomacia v oficiálnej reakcii na Djukanovičove slová vyjadrila „hlboké sklamanie“ z „nepriateľských vyhlásení voči Rusku“.
V Bruseli čiernohorský premiér ohlásil pripojenie sa svojej krajiny k sankciám EÚ, s ktorou Podgorica, rovnako ako Belehrad, vedie prístupové rokovania.
Ruský vládny denník už naznačil, aký cieľ by mali sledovať odvetné opatrenia Moskvy. „Nespokojnosť obyvateľstva s Djukanovičom rastie,“ cituje Rossijskaja gazeta experta na Balkán Maxima Kiseliova, podľa ktorého proruská väčšina obyvateľstva nesúhlasí s euroatlantickým kurzom vlády. „Je reálne možné, že ekonomická odveta Ruska pomôže odstrániť túto umelo vytvorenú politickú nerovnováhu síl v krajine,“ dodáva Kiseliov.