Spoločnosť GeoResonance s hľadaním započala 10. marca, teda dva dni po zmiznutí lietadla, ktoré mierilo z Kuala Lumpuru do Pekingu. Porovnanie snímok podľa vyjadrenia hovorcu spoločnosti Davida Popa dokazuje, že trosky zobrazené na terajších snímkach oblasti nie sú viditeľné na snímke z 5. marca, teda z dáta pred pádom lietadla.
Ďalším argumentom je vraj zhoda chemického zloženia (hliník, titán, meď, oceľ a ďalšie) nájdených trosiek a materiálov, z ktorých sa skladal malajzijský Boeing 777.
Na základe predpokladov, že niekto zámerne odpojil komunikačné zariadenia stroja a počas letu ho prinútil zmeniť smer, boli vytýčené dve zóny hľadania – prvá medzi severom Thajska a Kazachstanom, vrátane oblasti Sin-ťiang a Tibetu na západe Číny zahŕňajúca práve Bengálsky záliv; druhá v južnej časti Indického oceánu na juh od Indonézie.
Podľa špekulácií mohlo lietadlo po prerušení kontaktu s dispečermi pokračovať v ceste ešte niekoľko hodín.
Na internete sa do úsilia nájsť stratený stroj pomocou satelitných snímok zapojilo až tri milióny ľudí.
GeoResonance sa pri hľadaní zamerala na oblasť na sever od poslednej potvrdenej lokácie lietadla a pokryla pri ňom pravdepodobné pásmo stroskotanie o rozlohe dvoch miliónov kilometrov štvorcových. Medzi použitými metódami bolo tiež nasadenie technológie pre detekciu jadrových hlavíc a ponoriek.
Malajzijský úrad pre civilné letectvo zatiaľ nemal možnosť správu preveriť.
Napriek masívnemu hľadaniu, do ktorého sa zapojilo niekoľko krajín, ale doteraz nebol objavený ani jediný kúsok trosiek. Pôvodná oblasť, ktorú ponorka Bluefin prehľadávala, bol okruh s polomerom desať kilometrov v hĺbke 4,5 kilometra okolo miesta, kde boli 8. apríla zachytené signály zodpovedajúce vysielaniu letového záznamníka zmiznutého lietadla – takzvanej čiernej skrinky.