Rebríčku tradične dominujú škandinávske štáty a Holandsko s Belgickom, najhoršie je na tom Severná Kórea, Uzbekistan či Turkménsko. Z európskych krajín dopadlo najhoršie Bielorusko, to skončilo na 193. mieste zo 197 hodnotených štátov a oblastí.
Najväčšiu mieru slobody si médiá užívajú v Holandsku, Nórsku a Švédsku, ktoré v rebríčku FH zaujali prvú pozíciu. Medzi lídrov patrí aj Belgicko s Fínskom na štvrtej priečke a Dánsko, Island, Luxembursko so Švajčiarskom, ktorým pripadlo šieste miesto.
Slovensko sa s Britániou delí o 36. miesto. Lepšie od nás je na tom susedné Česko (27. priečka) a zo štátov EÚ sú na tom lepšie tiež Estónsko s Írskom (15. miesto), Nemecko (18. miesto) a Portugalsko (22. miesto). Rakúsko a USA obsadili 30. miesto, Francúzsko je na 33. priečke.
Na chvoste sú Maďari, Rusko si pohoršilo
Z krajín únie dopadli najhoršie Taliansko (64. miesto), Maďarsko (71. miesto), Bulharsko (78. miesto), Chorvátsko (83. miesto), Rumunsko (84. miesto) a Grécko (92. miesto). Tieto štáty hodnotí FH pre prácu médií ako čiastočne slobodné.
Podľa inštitútu Freedom House žije v krajinách, kde môžu médiá slobodne pracovať, len každý šiesty obyvateľ sveta. Naopak takmer polovica svetovej populácie obýva „neslobodné“ regióny, kde novinári čelia prísnym zákonom a majú sťažený prístup k informáciám, čelia politickému ovplyvňovaniu, prenasledovaniu či vraždám.
Situácia sa zhoršuje napríklad v Rusku, Číne a Egypte. Výčitku si vyslúžili aj Ukrajina, Turecko či východná Afrika alebo USA. V Spojených štátoch sa podľa FH novinári stretávajú najmä s tým, že im vláda bráni v prístupe k informáciám s odkazom na bezpečnosť štátu.
Nelichotivý vývoj v podobe úpadku slobody tlače vo svete vysvetľuje Freedom House okrem iného potlačením nádeje na slobodný prístup k informáciám, ktoré prinieslo takzvanú arabskej jar. Počas revolučného procesu sa síce niektoré arabské krajiny zbavili autoritatívnych vládcov, nové režimy však uvoľnenie nepriniesli. FH v tejto súvislosti spomenul napríklad Egypt či Líbyu.