Vyzerá to tak, akoby aliancia robila krok do minulosti. AP pripomína, že veď pred 65 rokmi vznikla na obranu pred Sovietskym zväzom. Aj teraz má byť poslaním NATO odradiť Rusko pred prípadnou agresiou proti štátom NATO. Mohlo by sa to týkať najmä pobaltských krajín, ktoré ZSSR okupoval a pripojil k svojmu územiu.
Teraz sa do regiónu Pobaltia presúvali stovky amerických vojakov na cvičenie. Štyri britské stíhačky posilnili ochranu vzdušného priestoru v oblasti, ďalšie štyri francúzske sa presunuli do Poľska.
"Komsomolskí členovia NATO pobiehajú okolo pána,“ komentoval ironicky na Twitteri snahu pobaltských krajín o vytvorenie stálej americkej základne ruský vicepremiér a bývalý vyslanec Moskvy pri aliancii Dmitrij Rogozin.
Vershbow však pripomína, že NATO sa chce ubezpečiť, že je pripravené prísť na pomoc svojim členom, aj keby malo ísť o nepriamu hrozbu. "V strednej Európe máme jednoznačne dve rôzne vízie toho, ako by mala vyzerať európska bezpečnosť,“ uviedol podľa AP predstaviteľ aliancie. "Budeme stále brániť suverenitu a slobodu rozhodovania pre krajiny, ktoré majú hranice s Ruskom. Moskva sa zase snaží opäť presadiť svoju hegemóniu a obmedziť suverenitu týchto štátov pod zámienkou, že chráni ruský svet,“ uviedol Vershbow.
Kremeľ často pripomína NATO, že na konci studenej vojny dala aliancia sľub, že sa nebude rozširovať k jeho hraniciam. Tento argument používajú neraz aj analytici, ktorí sa snažia vysvetliť súčasné agresívne správanie sa Moskvy tým, že ju Západ zahnal do kúta.
"Rusko obviňuje alianciu z porušenie sľubu z roku 1990, že sa nikdy nerozšíri do strednej a východnej Európy. V rôznych časoch tento sľub ruskí lídri pripisovali súkromným vyjadreniam bývalého nemeckého kancelára Helmuta Kohla, ministra zahraničných vecí Hansa-Dietricha Genschera a potom šéfa americkej diplomacie Jamesa Bakera,“ reagoval nedávno generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen.
"V roku 1990 sa však jediná diskusia týkala zjednotenia Nemecka. Rozširovanie NATO nebolo témou dňa, keďže aj Varšavská zmluva zanikla len o rok neskôr. Okrem toho akýkoľvek takýto sľub by musel viesť k zmene zakladateľskej zmluvy NATO so súhlasom všetkých spojencov,“ uviedol Rasmussen.
NATO sa potom v roku 1997 naozaj zaviazalo, že súčasťou jeho rozširovania na východ nebude posunutie jadrových síl bližšie k Rusku. V nových členských krajinách nemali ani vzniknúť veľké základne so stálou prítomnosťou vojsk NATO. Kremeľ tvrdí, že keď prichádzajú Američania do Poľska či Pobaltia, môže to byť porušenie ďalšieho sľubu.
Moskva zase pred 13 rokmi súhlasila s tým, že bude rešpektovať územnú celistvosť iných štátov. Vershbow si myslí, že Kremeľ sa na Ukrajine nespráva v súlade s týmto záväzkom. "Keď zástupca generálneho tajomníka aliancie hovorí, že pre Rusko je NATO protivníkom, tak Kremeľ to tak vníma už dlhší čas,“ povedal pre Pravdu bezpečnostný expert Konrad Muzyka z analytickej spoločnosti IHS.
Podľa odborníka o NATO ako hlavnej vonkajšej vojenskej hrozbe hovorí aj ruská vojenská doktrína z roku 2010. Expert si myslí, že kľúčovou otázkou teraz bude, ako dokážu aliancia a Moskva spolupracovať na globálnej úrovni v súvislosti s iránskym jadrovým programom či vývojom v Afganistane.
"Rusko však nebude tolerovať kroky aliancie, ktoré by viedli k vytvoreniu vojenskej prítomnosti pri hraniciach a posunuli by NATO bližšie,“ myslí si Muzyka. "Moskva sa pokúsi na to odpovedať, tak ako to robí teraz na Ukrajine a ako to bolo v roku 2008 v Gruzínsku. Použije všetky prostriedky. Vrátane otvorenej vojenskej konfrontácie,“ vyhlásil poľský expert.