Referendum sa má v Doneckej a Luhanskej oblasti uskutočniť 11. mája, Kyjev ani Západ jeho výsledky neuznajú.
„Ak Rusko toto referendum podporí, potrebujeme úplne jednotnú akciu a tretiu vlnu sankcií, koordinovanú medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou,“ povedal Porošenko. Kyjevom neuznané marcové referendum o odtrhnutí Krymu viedlo k rýchlej anexii čiernomorského polostrova Ruskom, k plánovanému referendu na východe Ukrajiny sa Moskva doteraz nevyjadrila.
Porošenko však nevylúčil, že by referendum o jednote Ukrajiny nakoniec mohol vypísať samotný Kyjev. „Sme dokonca pripravení referendum vypísať, ale nie pod hrozbou guľometov a samopalov,“ uviedol.
V utorok parlament vypísanie referenda o jednote Ukrajiny, ktoré sa malo uskutočniť zároveň s prezidentskými voľbami 25. mája, odmietol. Zdôvodnil to práve obavou o bezpečnosť voličov. Oligarcha Porošenko je jasným favoritom prezidentských volieb, podľa prieskumov by mu mohla dať svoj hlas skoro polovica voličov.
Zastavenie násilností na východe Ukrajiny a urovnanie vyostreného konfliktu bude v stredu predmetom ďalších diplomatických rozhovorov.
V Moskve sa ruský prezident Vladimir Putin stretne so švajčiarskym predsedom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Didierom Burghalterom, ktorého krajina teraz OBSE predsedá.
Rusko v posledných dňoch úlohu OBSE v ukrajinskej kríze často pripomína a označuje európsku platformu za vhodný základ diplomatických rokovaní. O sprostredkovanie politického dialógu znepriatelených strán sa snaží aj OSN, ktorej špecifického emisara Jeffreyho Feltmana v stredu po dvojdňovej návšteve Moskvy očakávajú v Kyjeve. Ponuku na sprostredkovanie v pondelok predložil Rusku a Ukrajine generálny tajomník OSN Pan Ki-mun.