Oligarcha Achmetov neuteká, zachraňuje svoj majetok

Rinat Achmetov najnovšie rozvíril spoločenskú hladinu, keď jeho holding Metinvest koncom minulého týždňa vo východoukrajinskom Mariupole podpísal so zástupcami samozvanej Doneckej ľudovej republiky memorandum o nastolení poriadku a bezpečnosti. Stalo sa tak krátko po nedávnom rokovaní Achmetova v Odese s nemeckým šéfom diplomacie Frankom-Walterom Steinmeierom.

Ako upozorňujú ukrajinské médiá, o rozhovore sa oficiálne v Berlíne nik nezmienil, ale vraj práve stretnutie s miliardárom patrilo k hlavným bodom návštevy nemeckého ministra. Aj to svedčí o tom, že Berlín na rozdiel od Kyjeva pripisuje dôležitú úlohu neformálnym kontaktom s oligarchami. Majú totiž nielen peniaze, ale hlavne v súčasnosti taký potrebný vplyv na juhovýchode, o ktorom sa Kyjevu dnes môže iba snívať.

„Radikálom (stúpencom federácie, poz. red.) navrhujeme zložiť zbrane a odovzdať ich bezpečnostným zložkám. Armáde a štátnej moci zase navrhujeme zrušiť kontrolné stanoviská na predmestí a odovzdať ochranu poriadku polícii,“ zhrnul hlavnú myšlienku memoranda pre agentúru UNIAN Enver Ckitišvili, generálny riaditeľ hutníckeho podniku Azovstal, ktorý je súčasťou Achmetovovho holdingu Metinvest.

Po prevrate a nástupe novej moci ponúkla vláda v Kyjeve viacerým miliardárom kreslo gubernátorov. A to napriek tomu, že aktivisti Majdanu počas demonštrácií odmietli akúkoľvek účasť oligarchov na riadení štátu ako „skorumpovaných elementov“.

Na ponuku úradníckej vlády reagovali pozitívne iba dvaja miliardári. Igor Kolomojskij, spolumajiteľ skupiny Privat, a predseda rady riaditeľov Donbaského zväzu priemyslu Sergej Taruta. Sadli si do kresla šéfa Dnepropetrovskej, respektíve Doneckej oblasti. Achmetov odmietol. Vždy sa držal v úzadí. Niekedy aj na škodu vlastného postavenia.

Napríklad nemálo občanov Donecka mu vyčíta, že sa otvorene nepostavil proti ozbrojencom obsadzujúcim vládne budovy. Achmetov však zvolil podpis memoranda a stále ostáva v pozadí. Rovnako ako v čase, keď bol „mobilnou bankou“ zvrhnutého prezidenta Viktora Janukovyča a jeho vtedy vládnej Strany regiónov. Napokon aj dnes, keď sú „modrí“ v opozícii, je oligarcha stále jej členom.

Achmetovovu snahu byť sprostredkovateľom a zároveň zachrániť si nemalý majetok a politický vplyv dokumentuje jeho aktivita počas nedávnych nepokojov v Donecku. Ako "krstný otec“ mesta osobne zašiel do obsadeného sídla vládnej moci. Výsledkom bolo, že útok policajtov na budovu sa nekonal. Po tom, čo to miliardárovi sľúbil vicepremiér Vitalij Jarema.

A na otázku, ako je to s jeho členstvom v strane, reagoval: „Existuje Strana regiónov. Bol som a som jej členom. Ak váš protest bude znamenať zlepšenie života ľudí, tak to bude dobre. Ak sa životné podmienky zhoršia, tak to bude zlé. Odtrhnutie nie je cieľom, ale prostriedkom. Cieľom je žiť lepšie. Ak polícia zaútočí, tak budem tu s vami spoločne trpieť.“

Kdesi tu treba asi hľadať aj dôvod, prečo sa Kyjev neponáhľa reagovať na najnovšie Achmetovove aktivity. Jeho kritici, hlavne z radikálneho krídla Majdanu, hodnotia podpis memoranda dokonca ako „zradu“. Spriahnutie sa s „teroristami“. Oligarcha má však vlastnú víziu možných scenárov vývoja na Ukrajine. Nedávno v doneckej televízii uviedol štyri. Prvá možnosť – všetko ostane, ako je (moc bude v rukách Kyjeva a oblasti sa budú rozvíjať ako doteraz). Za druhú možnosť považuje neuznanie Doneckej ľudovej republiky a medzinárodné sankcie, ktoré zničia jej hospodárstvo.

„Ďalším variantom môže byť jej pripojenie k Ruskej federácii, ale ani Donbas, ani Rusko nemajú o to záujem,“ povedal pred kamerami boháč, ktorého podniky fungujú nielen na Ukrajine, ale aj v Rusku. Poslednou možnosťou je podľa majiteľa nehnuteľnosti napríklad v londýnskej štvrti One Hyde Park v hodnote 221 miliónov dolárov, že Ukrajina zachová Donbas cestou decentralizáci­e moci.

Práve k poslednej možnosti v súvislosti so záujmami Achmetova sa prikláňajú aj niektorí politológovia. Podľa nich zachovanie Donbasu v rámci Ukrajiny je pre miliardára výhodné v prípade, že si zachová doterajší vplyv v oblasti. Nebude vraj určite proti ani v prípade, keď moc prejde do rúk regionálnych síl.

Tieň Rinata Achmetova prenasleduje aj okrúhle stoly, ktoré sú dnes na Ukrajine v móde. Vláda v Kyjeve ich organizuje ako na bežiacom páse. Podľa väčšiny pozorovateľov s jednou chybou: nesedia za nimi predstavitelia vzbúreného juhovýchodu Ukrajiny. A pritom, podľa renomovaného ukrajinského politológa Vladimira Fesenka, jedným z nich by mohol byť práve Achmetov.

„Okrúhly stôl v Kyjeve, následný v Charkove a plánovaný v Čerkasoch nemajú zmysel bez účasti Rinata Achmetova, ktorý môže reálne vplývať na konflikt. Obávam sa pritom, že zatiaľ čo nedávno mal ešte vplyv na celý Donbas, dnes už iba na Doneckú oblasť. Okrúhly stôl bez Achmetova zmierňuje emocionálne politické napätie, ale neprináša konkrétne výsledky,“ pripomenul v pondelok Fesenko citovaný serverom Gordonua.