„Prišiel som sa pozrieť na tie milióny voličov, ktorí mali prísť. Namiesto toho vidím vo volebnej miestnosti iba dvoch členov volebnej komisie a vonku policajnú hliadku. Osobne nebudem hlasovať. Je to podvod. Vieme, že vyhrá Sísí, koho by som tak asi mal voliť?“ položil si otázku študent práva Husajn Hasanajn, citovaný Reuters.
Práve slabá volebná účasť bola dôvodom na predĺženie pôvodne dvojdňových volieb hlavy štátu o deň. Pritom bývalý veliteľ armády Abdal Fattáh Sísí spomínal 40-miliónovú účasť. Znamenalo by to až 80-percentnú účasť.
Volebné „krovie“ robil favoritovi Hamdín Sabbáh, ľavicový politik, ktorý už kandidoval v prezidentských voľbách pred dvoma rokmi a skončil na treťom mieste. Odpoveď na najnaliehavejšie otázky trápiace Egypťanov však bude musieť dať práve Sísí. Napríklad, či splní očakávania voličov, alebo či potlačí trvajúci vzdor oponentov z Moslimského bratstva. Nevedia mu totiž zabudnúť zvrhnutie ich legálne zvoleného lídra Muhammada Mursího v roku 2012. Dokáže Sísí garantovať Egypťanom bezpečnosť rovnako ako miliónom turistov z celého sveta? To je ďalšia z otázok.
V neposlednom rade bude musieť Sísí riešiť ťažkú hospodársku situáciu krajiny, ktorú má na svedomí aj zvrhnutý Mursí. Počas vládnutia iba sľuboval, ale chýbala mu jasná koncepcia potrebných reforiem a krajinu tak uvrhol do chaosu. Aj preto vojenský puč okrem verbálnych reakcií vo svete nezanechal väčšiu kritiku s možnými sankciami proti novej dočasnej moci v Káhire.