Voľby sa preto nebudú konať na povstalcami ovládaných územiach. Hlasovanie podľa nových pravidiel by to však nemalo narušiť a Asad by sa opäť mal postaviť do čela blízkovýchodnej krajiny na pobreží Stredozemného mora. Do boja o post hlavy štátu sa chcelo zapojiť 24 kandidátov, podmienky podľa tamojších úradov splnili nakoniec iba traja vrátane prezidenta.
Sýrska opozícia podporovaná Západom aj preto označuje voľby za podvod, ktorý má poskytnúť falošnú legitímnosť ďalšiemu pôsobeniu Asada vo funkcii. Damask zasa hovorí o politickom riešení konfliktu v krajine, ktorý sa začal ako vzbura proti Asadovmu režimu.
Výsledkom krvavých bojov je okrem viac ako 160-tisíc mŕtvych aj odhadom desať miliónov utečencov a vnútorných vysídlencov, čo predstavuje takmer polovicu sýrskeho obyvateľstva. V krajine tak zostalo odhadom šesť miliónov oprávnených voličov. Tí, ktorí neopustili krajinu oficiálne, voliť v zahraničí nemôžu. Zvyšní mohli voliť napríklad na sýrskom veľvyslanectve v libanonskom Bejrúte.
Bašar sa sýrskym prezidentom stal v roku 2000 po smrti otca Háfiza a jeho druhý sedemročný mandát sa oficiálne končí v polovici júla. Poistkou jeho opätovného zvolenia Asada je aj oficiálna požiadavka, aby kandidát uplynulých desať rokov žil v Sýrii. Opoziční lídri tak nemajú možnosť aktívne sa do prezidentského boja zapojiť.
Sýrske prezidentské voľby boli v uplynulých desaťročiach fakticky referendami, keďže sa v nich rozhodovalo iba o jedinom kandidátovi, ktorým bol Bašar a predtým jeho otec Háfiz. Asadova strana Baas krajinu ovláda od roku 1963, keď sa dostala k moci prostredníctvom krvavého puču.