Bolo tesne pred poludním 5. júna 1989. Oblečený v bielej košeli a s nákupnou taškou v ruke, kráčal muž po námestí deň po tom, čo čínski vojaci zabili stovky prodemokratických protestujúcich v samotnom srdci Pekingu.
Uprostred širokej triedy na severnej strane námestia, kde už neboli žiadni študenti snívajúci o demokracii, sa muž zastavil proti kolóne tankov a obrnených vozidiel, tiahnucich sa ďaleko po ceste.
Mohol to „tankový muž“ bez ujmy prežiť?
Totožnosť a ďalší osud muža zostávajú neznáme. Prvý tank sa ho údajne snažil obísť, ale on sa mu zakaždým postavil do cesty. „Mám pocit, ako by si hovoril: ‚Nenechám vás prejsť, ustúpte. My sme pripravení tu zomrieť‘,“ hovorí známy pekinský disident Chu Ťia. „To, čo urobil, symbolizuje ducha mladých ľudí tej doby,“ citovala ho agentúra AFP.
Protestujúci vyliezol na tank a začal diskutovať s členom jeho posádky, zatiaľ čo vo vzduchu sa ozvali výstrely. Zliezol dole a mávol na kolónu, aby ustúpila späť. Keď sa prvý tank pokúsil okolo neho prejsť, skočil mu znovu do cesty, aby ho zastavil. Nakoniec ho odvliekli preč dvaja muži; podľa niektorých išlo o príslušníkov tajnej polície, podľa iných o znepokojených okoloidúcich.
To stretnutie trvalo len niekoľko minút. Ale pokoj a odvaha „tankového muža“ mu zabezpečili miesto v dejinách. Záhadu potom posilnilo jeho zmiznutie, pravdepodobne pričinením bezpečnostných síl.
Po štvrťstoročí sa okolo neho rozvíjajú rôzne teórie, ale objavilo sa len málo faktov. Niektorí ho identifikovali ako Wang Wej-lina, ale toto meno sa nikdy potvrdilo. Nepodarilo sa zistiť ani totožnosť vodiča tanku, ktorý ho odmietol prejsť.
Rovnako ako mnoho iných sa aj Chu Ťia pokúsil protestujúceho muža nájsť a dokonca poprosil známeho v armáde, aby mu pomohol vystopovať vojaka riadiaceho prvý tank. Všetky snahy však boli neúspešné. A čínske úrady sa ohradili nepriepustným múrom mlčania.
Rok po zákroku na námestí Tchien-an-men americká televízna reportérka Barbara Waltersová ukázala fotografiu „tankového muža“ vtedajšiemu „číslu jeden“ čínskej komunistickej strany Ťiang Ce-minovi. „Máte tušenie, čo sa stalo s týmto mužom?“ spýtala sa. Ťiang znervóznel a odpovedal, že tanky ho nerozdrvili. Čokoľvek iné, než to, že podľa neho nebol zabitý, odmietol povedať.
Parodovali ho žltí Simpsonovci aj kačice
Fotografia „tankového muža“ sa medzitým stala jedným z najznámejších záberov všetkých čias po celom svete – s výnimkou samotnej Číny. Od roku 1989 sa dočkala nespočetných „recyklácií“ – použili ju skupiny ochrancov ľudských práv, reklamné kampane aj satirici. Parodickej verzie sa dočkala aj v seriáli Simpsonovci, kde Homer Simpson odmieta ustúpiť kolóne taxíkov.
V minulom roku sa na internete stala veľkým hitom satirická verzia fotky, kde tanky nahradila kolóna veľkých gumových kačičiek. A Čína zareagovala po svojom – v internetových vyhľadávačoch začala cenzurovať spojenie „veľká žltá kačica“.
Výročie masakry na Námestí Tchien-an-men sprevádza represia
Čína v predvečer spomienky na 25. výročie masakry na Námestí nebeského pokoja (Tchien-an-men) tvrdo zasahuje voči kritikom vlády v Pekingu. Úrady ešte minulý mesiac zadržali viacerých aktivistov zúčastňujúcich sa na zhromaždení venovanom vtedajším protestom proti komunistickému režimu vrátane prominentného ľudskoprávneho právnika Pchua Či-čchianga.
Foto: SITA/AP, Sadayuki Mikami, Alexander F. Yuan
Svetové médiá tiež cez víkend informovali o zatknutí austrálskeho umelca pochádzajúceho z Číny Gua Jiana. Stalo sa tak krátko po tom, ako denník Financial Times spropagoval jeho posledné umelecké dielo – plastickú maľbu zobrazujúcu Námestie nebeského pokoja pokrytého mäsom.
Peking pred blížiacim sa výročím zásahu z roku 1989 nezasahuje len represívne, ale aj preventívne. Podľa amerických médií čínska vláda zablokovala prístup k internetovému vyhľadávaču Google. Americká spoločnosť to však zatiaľ oficiálne nepotvrdila.
Udalosti z roku 1989
Masakra na Námestí nebeského pokoja sa odohrala 4. júna 1989 a znamenala koniec snáh demokraticky zmýšľajúcej časti čínskej spoločnosti o reformu komunistickej štátnej mašinérie. Zásahu predchádzalo šesť týždňov demonštrácií, počas ktorých nič nenasvedčovalo tomu, že režim voči demonštrantom zasiahne tak tvrdo.
Rok 1989 znamenal koniec komunistickej diktatúry vo väčšine krajín vtedajšieho východného bloku. Čína však aj viac ako 20 rokov po týchto udalostiach zostáva verná komunistickým ideálom a rovnako ako vtedy ich presadzuje nedemokratickými a násilnými metódami.
Údaje o tom, koľko ľudí prišlo pri masakre o život sa rôznia. Sovietske tajné služby počet obetí odhadli na približne 3-tisíc, oficiálne úrady v Číne to však odmietajú priznať.