Ten sa mal predsedom EK stať v prípade, ak by socialisti zvíťazili v uplynulých voľbách do Európskeho parlamentu. Ich víťazom sa však stali konkurenční ľudovci na čele práve s Junckerom.
Schulz podporu zdôvodňuje potrebou urýchleného obsadenia tohto vysokého postu najmä v záujme riešenia krízy na Ukrajine, ale aj ďalších problémov vnútri únie. „Teraz nie je čas na politikárčenie. Vojna sa skončila,“ cituje Schulza spravodajský portál nemeckého týždenníka Der Spiegel. „Potrebujeme širokú koalíciu na zvládnutie výziev a opätovné získanie si dôvery,“ dodal súčasný predseda Európskeho parlamentu.
Nemecké médiá však špekulujú, že za Schulzovou podporou môžu byť jeho osobné ambície. Výmenou za Junckerovu podporu chce totiž údajne získať post podpredsedu Európskej komisie. To by ale znamenalo, že nemecká kancelárka Angela Merkelová by už nemohla nominovať ďalšieho člena EK.
Podľa platných pravidiel musia kandidáta za predsedu EK odsúhlasiť kvalifikovanou väčšinou lídri 28 členských štátov EÚ. Voči Junckerovi vyjadril vážne výhrady najmä britský premiér David Cameron. Podobne sa vyjadrili aj lídri Švédska, Fínska a niektorých východoeurópskych a pobaltských krajín. Nie je preto isté, či bývalý luxemburský premiér dostane väčšinovú podporu.