Popri približne dvoch desiatkach štátnikov na tribúne pre čestných hostí nechýbali ani zástupcovia veteránov. Francúzsky prezident François Hollande v úvodnom prejave zdôraznil, že je potrebné si pripomínať všetky obete vojny, vrátane tých nemeckých.
Putin patrí vzhľadom na ukrajinskú krízu medzi najsledovanejších hostí piatkových osláv. Niekdajšia vyloďovacia pláž s označením Sword sa v piatok premenila v obriu scénu pre štylizované vojenské nástupy. Udalosti z roku 1944 a vojnové útrapy pripomenuli dobové filmové zábery premietané na projekčné plochy umiestnené priamo na pláži. To dopĺňali živé inscenácie hereckých a tanečných skupín.
Francúzsky prezident François Hollande štátnikov pred začiatkom slávnosti osobne privítal. Obama a kancelárka Merkelová, ktorých príchod sprevádzal hlasný potlesk, sa osobne pozdravili s asi tuctom vybraných veteránov.
Hollande v úvodnom prejave zdôraznil že je dôležité si pripomínať obete vojenskej i civilné, a to vrátane obetí nemeckých. Hollande vyzdvihol tiež „odvahu Červenej armády“ a jej rozhodujúci príspevok k víťazstvu v druhej svetovej vojne. „Splácate dlh spomienky na všetky obete nacizmu, vojenské aj civilné, spojencov aj Nemcov,“ vyhlásil Hollande, ktorý piatkové oslavy označil za výnimočné, ako svojim rozsahom, tak aj záujmom verejnosti, ktorý vyvolali. „Ďakujem, že ste tu 6. júna 1944 boli a že ste tu dnes. Váš duch bude na týchto plážach vždy prítomný. Chcem vyjadriť svoju vďaku aj tým, ktorí tu už nie sú,“ obrátil sa Hollande na veteránov.
Prezident USA Obama predtým na miestnom americkom vojenskom cintoríne, kde ležia pozostatky 10-tisíc padlých, povedal, že by sa nikdy nemalo zabudnúť na obete, ktoré spojenci priniesli pre prežitie slobodného sveta. Britský princ Charles spoločne s premiérom Davidom Cameronom a jeho francúzskym náprotivkom Manuelom Valls vzdali hold padlým vojakom v katedrále v Bayeux a na tamojšom cintoríne, kde je pochovaných 4-tisíc príslušníkov britských jednotiek.
Na záver osláv sa za spevu Beethovenovej Ódy na radosť symbolicky objali niekdajší vojaci, ktorí v čase bitky o Normandii bojovali za znepriatelené strany. Za spojenca Léon Gautier, jeden z Francúzov, ktorí sa zúčastnili vylodenia a za Nemcov parašutista Johannes Börner.
Francúzsky prezident tiež vyjadril želanie, aby vyloďovacie pláže boli zapísané na zoznam svetových pamiatok UNESCO.
Deň D po 70 rokoch privítali na Pláži Omaha už za svitania
Stovky miestnych obyvateľov, pamätníkov a ďalších návštevníkov sa za svitania zhromaždili na pláži Omaha. O 6:30 stáli v pozore a vzdávali hold záchrancom.
Počas nočnej vigílie pri Moste Pegasus sa spomínalo na prvý zoskok britských výsadkárov, na pláži Omaha sa zase za svitania s pohnutím čakalo na moment, kedy sa pred 70 rokmi noha prvého spojeneckého vojaka dotkla francúzskej pevniny.
Na mieste sa zišli svetoví vrcholní politici vrátane amerického prezidenta Baracka Obamu, britskej kráľovnej Alžbety II., nemeckej kancelárky Angely Merkelovej či ruského prezidenta Vladimira Putina. Po spoločnom obede na zámku v Bénouville sa štátnici vrátane slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča či zvoleného prezidenta Ukrajiny Petra Porošenka presunú na vyloďovaciu pláž Sword, kde si za účasti veteránov pozrú čiastočnú rekonštrukciu udalostí z roku 1944 a prednesú prejavy.
Niektorí lídri sa už stretli na dvojstranných rokovaniach – najviac sa vzhľadom na napätú situáciu na Ukrajine čaká na výsledky rokovaní svetových lídrov s Putinom a novozvoleným ukrajinským prezidentom Porošenkom. Dôležité budú aj výsledky rozhovorov novozvoleného ukrajinského prezidenta Petra Porošenka s lídrami európskych krajín a USA.
Spomienkové akcie sa začali v Normandii už vo štvrtok a v piatok po polnoci na ne nadviazala vigília v meste Bénouville, kde v noci na 6. júna 1944 pristáli v klzákoch typu Horsa britskí výsadkári. Dobytie tamojšieho Mosta Pegasus bolo prvým hmatateľným úspechom spojeneckej operácie.
Stovky miestnych obyvateľov, pamätníkov a ďalších návštevníkov sa za svitania zhromaždili na pláži Omaha. Veteráni aj súčasní vojaci tam presne o 6:30 stáli v pozore a vzdávali hold tým, ktorí tu pred 70 rokmi ako prví pristáli na francúzskej pevnine, uviedla agentúra AP. Vlajky pritom viali na pol žrde a prítomní následne vytvorili na pláži ľudskú reťaz.
Foto: SITA/AP, Charles Dharapak
Ďalšie akcie sa konali aj počas dopoludnia – francúzsky prezident François Hollande si v Caen uctil 20-tisíc civilných obetí bitky o Normandii. Britský princ Charles vzdal hold padlým vojakom v katedrále v Bayeux a na tamojšom cintoríne, kde je pochovaných 4-tisíc príslušníkov britských jednotiek.
Americký prezident Obama spolu s Hollandom položil vence na cintoríne v Colleville-sur-Mer, mieste posledného odpočinku 10-tisíc spojencov.
Najväčšie vyloďovacie operácie vo vojenských dejinách zo 6. júna 1944 znamenali začiatok oslobodzovania západnej Európy od nacizmu. V Normandii sa vtedy vylodilo okolo 35-tisíc mužov, z ktorých do večera viac ako 3-tisíc zahynulo. Na tunajších plážach sa do konca júla vylodilo celkom 1,5 milióna vojakov. Bitka o Normandiu si k tomuto dátumu vyžiadala viac ako 44-tisíc mŕtvych na strane spojencov, 54-tisíc z radov Nemcov a 20-tisíc medzi francúzskym civilným obyvateľstvom.