Počas dňa sa nezišlo kvórum potrebné na hlasovanie o požiadavke premiéra Núrího Málikího. Predseda irackej vlády chce, aby parlament vyhlásil výnimočný stav a umožnil zásah proti radikálom zo skupiny Islamský štát v Iraku a Levante (ISIL), ktorí začali v utorok postupovať zo severnej provincie Ninive pozdĺž Tigrisu na juh k Bagdadu.
Výnimočný stav by podľa denníka New York Times mohol rozšíriť právomoci vlády a zahrnúť napríklad tiež obmedzenia médií i pohybu civilistov či vyhlásenie zákazu vychádzania. Niektoré kompetencie by mohli byť prevedené na armádu.
Tá ale podľa niektorých správ pred ISIL na mnohých miestach ustupuje. V Kirkúku napríklad prenechala pole tamojším milíciám známym ako pešmergovia. Jeden z ich veliteľov povedal agentúre AFP, že milicionári upevnili svoje pozície v meste Kirkúk a čakajú na ďalšie rozkazy. Pešmergovia chránia leteckú základňu a ďalšie strategické pozície blízko. „Nechceme, aby zbrane, ktoré tam sú, padli do rúk povstalcov,“ povedal tento zdroj.
Počas dňa hlásia boje z mesta Tarmíja, ktoré leží necelých 50 kilometrov severne od Bagdadu. Povstalci tam zabili päť vojakov a deväť zranili. Vláda okrem iného vyzvala Iračanov, aby sa ISIL postavili spoločne. Podľa agentúry AP sa v Bagdade tvorili fronty mladých mužov pred náborovými strediskami.
Hovorca ISIL pohrozil, že skupina bude postupovať až do šiitskych miest Nadžaf a Karbalá, ktoré ležia južne od Bagdadu. „Musíme si vybaviť účty,“ povedal na adresu Málikího vlády.
Islamskí radikáli po dobytí významných miest v severných častiach Iraku postupujú smerom k metropole Bagdadu, od ktorej sú vzdialení menej než 100 kilometrov. Ich hovorca v stredu vyzval všetkých stúpencov, aby sa zapojili do pochodu na iracké hlavné mesto.
ISIL chce zriadiť v severných oblastiach Sýrie a Iraku islamský štát a spolieha na podporu sunnitských kmeňov. V Sýrii okupujú územia východnej ropnej provincie Dajr az-Zaur. Podľa analytikov za ISIL bojujú bývalí vojaci armády niekdajšieho prezidenta Saddáma Husajna, ktorí museli po Saddámovom páde z vojska odísť. Irackú armádu teraz tvoria ľudia vycvičení americkou a britskou armádou.
Foto: SITA/AP, Karim Kadim
Islamisti na severe Iraku vraj prepustili 31 tureckých rukojemníkov
Dva dni po zadržaní prepustili islamisti na severe Iraku 31 tureckých rukojemníkov. S odvolaním sa na turecké médiá o tom informovala agentúra DPA. Vodiča nákladných vozidiel, ktorí vraj v utorok do Iraku privážali zásoby nafty, uniesli pravdepodobne radikáli z organizácie Islamský stáť v Iraku a Levante (ISIL). Osud 49 zamestnancov tureckého konzulátu v Mosule, ktoré zrejme drží v zajatí rovnaká skupina, zatiaľ nie je jasný.
Radikáli z organizácie ISIL majú od utorka v rukách celú irackú provincii Ninive a jej stredisko Mosul. Práve tu sa počas dvoch incidentov zmocnili 80 Turkov. Pri obsadení tureckého konzulátu zajali konzula, tri deti a príslušníkmi tureckých špeciálnych jednotiek. Časť tureckých občanov, ktorí boli zajatí pri útoku na konzulát, bola údajne prevezená na vojenskú základňu povstalcov. Turecko v stredu varovalo pred tvrdou odplatou, ak sa jeho občanom niečo stane.
Vláda v Ankare počas dňa ústami ministra spravodlivosti Bekira Bozdaga oznámila, že neplánuje udeliť tureckej armáde nový mandát na cezhraničné operácie na území susedného Iraku. „Či stačí súčasný mandát, alebo je potrebné vydať nový, je otázkou diskusie,“ uviedol Bozdag. „Zatiaľ však nový mandát nepripravujeme,“ dodal.
Platnosť súčasného mandátu schváleného parlamentom, ktorý umožňuje tureckej armáde cezhraničné vojenské akcie v Iraku, vyprší až v októbri. Pôvodne mal umožniť zásahy proti základniam separatistickej Strany kurdských pracujúcich (PKK) na severe Iraku.
Turecko o situácii v Iraku informovalo na mimoriadnom zasadaní Severoatlantickej rady svojich aliančných spojencov. Podľa hovorcu NATO zatiaľ Ankara nevyžaduje zo strany vojenského paktu žiadnu podporu, schôdzka bola vraj len informatívny.
USA zvažujú pomoc Iraku, nie však bombardovanie povstalcov
Biely dom zvažuje, ako posilniť iracké bezpečnostné sily v reakcii na obsadenie veľkých častí severu krajiny ozbrojencami z islamistickej skupiny Islamský štát v Iraku a Levante (ISIL).
Neplánuje však priamo pomôcť irackej vláde v boji proti povstalcom napríklad bombardovaním ich pozícií. „Rokovania s irackou vládou sa sústredia na posilnenie kapacít irackej armády, aby mohla úspešne zakročiť proti hrozbe zo strany ISIL,“ povedala hovorkyňa bezpečnostného poradcu Bieleho domu Bernadette Meehanová. Spojené štáty podľa nej zvažujú viacero možností, podrobnosti však neuviedla.
Denník New York Times v stredu informoval, že iracký premiér Núrí al-Málikí nedávno požiadal Washington, aby zvážil použitie amerických bezpilotných lietadiel na bombardovanie povstalcov z ISIL. Podobnú správu priniesol aj denník The Wall Street Journal. Nálety proti povstalcom sa mali uskutočniť na základe strategickej dohody medzi USA a Irakom z roku 2008, ktorá za určitých okolností umožňuje takýto zásah zo strany Spojených štátov.