Niektoré udalosti, napríklad pád Mosulu, boli nečakané a náhle. Ďalšie okolnosti, ako napätie medzi moslimami z radov šiitov a sunnitov, pretrvávajú desaťročia, ak nie stáročia. Ale všetky tieto problémy sa neobjavili zrazu. Už niekoľko rokov odborníci predpovedajú, že rôzne faktory – či už zakorenené v histórii či podmienené nedávnym vývojom v regióne – môžu v Iraku vyvolať nestabilitu a násilie.
Na jar 2003 pri americkej invázii už nebola iracká armáda Saddáma Husajna taká početná ako pred vojnou v Perzskom zálive v roku 1991, ale stále mala asi 430-tisíc vojakov a ďalších 400-tisíc mužov v polovojenských jednotkách. Napriek tomu Iračania neboli pre koaličné sily súperom.
Irackú armádu rozpustili, plukovníci nabrali druhý dych
Po tom, ako bola iracká armáda porazená, ju americký správca Iraku Paul Bremer rozpustil. Státisíce vojakov tak zrazu prišli o prácu. Najhoršie boli postihnutí vojaci s hodnosťou plukovníka a vyššie, ktorí vedeli najviac o stratégii a taktike. Nemali totiž nárok na odstupné a nesmeli pracovať pre novú vládu. Niečo však robiť museli.
Foto: SITA/AP, STR
Profesor Londýnskej ekonomickej školy (LSE) Fawaz Gerges odhaduje, že „stovky možno tisíce skúsených veliteľov Saddáma Husajna sa pripojili k ISIL.“ To znamená, že tieto vzbúrenecké sily, aj keď ich tvoria tiež bojovníci zo zahraničia, sú vycvičené a dobre Irak poznajú. A ich vodcovia sú možno lepšie zorganizovaní, majú lepší zmysel pre stratégiu a sú lepší v boji ako mnohí v irackej armáde.
„ISIL to v zásade umožnilo získať schopnosti a motiváciu, rovnako ako veliteľskú štruktúru,“ povedal Gerges. „Je to miniarmáda bojujúca v Iraku aj v Sýrii.“
ISIL však nielen bojuje, ale aj vyhráva. Jednou z príčin je úspech v Sýrii po roku 2011, keď sa v krajine začala občianska vojna. Pri obsadzovaní územia tam získavala nových členov a skúsenosti a tiež milióny dolárov a palebnú silu.
Ramzy Mardini z Atlantickej rady, hovorí o „sústredenej snahe spojiť Irak a Sýriu do jedného sektárskeho bojiska“. Vývoj v Sýrii podľa neho vdýchol „nový život násilnému extrémizmu v Iraku a posilnil sebavedomie“ povstalcov.
Prostriedky aj cieľ
„Navyše majú plán,“ dodáva Nic Robertson zo CNN s odkazom na cieľ ISIL vytvoriť kalifát, teda islamský štát, ktorý by zahŕňal Irak a Sýriu. Podľa neho teraz ISIL tento plán napĺňa. Britský minister zahraničia William Hague súhlasí, že konflikt v Sýrii negatívne ovplyvnil ďalšie krajiny, napríklad Irak. To je tiež jedným z hlavných dôvodov, prečo je podľa neho nevyhnutné dosiahnuť dohodu v Sýrii, aj keď ani tá všetko nevyrieši. „Aj v Iraku … je potrebné dosiahnuť politický pokrok, aby iracká vláda mohla účinne na tento vývoj reagovať.“
Foto: SITA/AP
„Politickým pokrokom“ Hague zrejme myslí prekonanie náboženského rozdelenia, ktoré určuje politiku a vládu v Iraku. Premiér Núrí Málikí je šíita. A v Iraku menšinoví sunniti sa cítia marginalizovaní.
Najväčšou chybou po zvrhnutí Saddáma Husajna bolo podľa Mardiniho to, že sa zmiereniu neprikladal väčší význam.
Americký veľvyslanec v Iraku v rokoch 2010 až 2012 James Jeffrey si nemyslí, že sa vzťahy medzi irackými šíitmi a sunnitmi museli vyhrotiť do dnešnej podoby. Podľa neho „sa sunniti všeobecne stotožnili s novým Irakom“. Slúžili v armáde, niektorí aj ako generáli.
Foto: SITA/AP, STR
Ale v posledných rokoch sa vzťahy začali zhoršovať. Jeffrey pripomína vývoj v Sýrii, problémy irackej armády a fakt, že vláda aj armáda sú stále viac nábožensky rozdelené. „Odohrala sa otrasná politická kampaň proti sunnitom … A jednoducho tu bolo len minimum snáh pribrať sunnitov do vlády,“ povedal.
Sektárske napätie sa už dlhšie prejavuje násilnosťami. Vlani bolo zabitých okolo 8-tisíc civilistov a rok 2013 bol podľa OSN pre civilistov najkrvavejší od roku 2008.
Pomôžu iné krajiny?
Avšak násilie nie je jediný problém, ide aj o dôveru. Niektorí sunniti Málikího a jeho vládu úplne neznášajú. A ISIL sa to snažia využiť, vysvetľuje Gerges. ISIL podľa neho získal v sunnitskej komunite základňu, čo mu umožnilo rýchlo nadobudnúť silu a pritiahnuť nových členov. „Sunniti nechcú byť ovládaní ISIL, tým si prešli v roku 2004,“ hovorí Jeffrey. „Ale rovnako sú znechutení aj irackou vládou v Bagdade.“
Foto: SITA/AP, Karim Kadim
Ako je teda možné zabrániť skupine, ktorej sa kvôli brutálnym akciám v Sýrii zriekla aj Al-Kajdá, prevziať vládu nad Irakom? Podľa Jeffreyho by amnestia pre niektorých povstalcov alebo vláda národnej jednoty celkovú dynamiku nijako podstatne nezmenila.
Situáciu by podľa neho mohla zmeniť vojenská intervencia Turecka (motivovaná geografickou blízkosťou a faktom, že ozbrojenci zajali v Mosule tureckých občanov) alebo Iránu (ako šíitska krajina je prirodzeným spojencom Málikího).
Foto: SITA/AP, STR
Mohla by samozrejme konať aj americká armáda. Iracká vláda by podľa nemenovaného amerického predstaviteľa súhlasila s americkými leteckými údermi proti povstalcom. Nič však nenaznačuje, že by americké jednotky v dohľadnom čase v Iraku opäť bojovali. Bez intervencie ďalšej krajiny je záchrana Iraku v rukách jeho armády a vlády.
Bude na takúto úlohu stačiť? Posledný vývoj nie je nijako povzbudzujúci. Podľa svedkov irackí vojaci masovo opúšťali v Mosule svoje stanovište a niektorí z nich odhadzovali zbrane a vyzliekali si uniformy.