"Je jednoznačné, že o tom musíme viesť hĺbkovú debatu,“ uviedol Stubb pre agentúru Reuters. "Naším cieľom musí byť čo najväčšia miera národnej bezpečnosti pre Fínsko a byť súčasťou procesu rozhodovania. Najlepšie sa to dá dosiahnuť členstvom v NATO,“ povedal fínsky politik.
Stubb v kresle predsedu vlády nahradí Jyrkiho Katainena, ktorý svoj premiérsky koniec ohlásil pred niekoľkými mesiacmi. Predpokladá sa, že by mohol získať vysoký post na európskej úrovni.
Uvidí sa po voľbách
Medzi Fínmi je Stubb veľmi populárny. Vo voľbách v roku 2011 získal zo všetkých kandidátov druhý najväčší počet hlasov. Stubbova podpora fínskeho členstva v Severoatlantickej aliancii však necháva obyvateľov severskej krajiny chladnými. Podľa rôznych prieskumov ho podporuje maximálne tretina ľudí.
"Súčasný program vlády aj zakazuje prípravy na vstup do NATO,“ upozorňuje bezpečnostný expert Charly Salonius-Pasternak z Fínskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy. "Keď súčasný kabinet nepadne, tak sa na tom nič nezmení. Uvidíme však po voľbách, ktoré sa konajú o rok,“ povedal pre Pravdu odborník.
"Bolo by skvelé, keby sa však o členstve v NATO diskutovalo,“ pripomína zase Pauli Järvenpää z Medzinárodného centra pre obranné štúdie z estónskeho Tallinnu. "Je pravda, že len asi 30 percent Fínov je za vstup do aliancie. Na druhej strane podľa prieskumov by 54 percent ľudí podporilo vládu, ak by sa o členstvo usilovala,“ pripomenul pre Pravdu expert.
Agresia Moskvy
Fínsko je oficiálne neutrálnou krajinou. Tento štatút malo aj počas studenej vojny, keď nebolo ani súčasťou európskych štruktúr. Hneď po rozpade sovietskeho bloku na konci 80. rokov minulého storočia si to však krajina namierila do EÚ. Členom únie sa stala v roku 1995.
Debatu o vstupe do NATO vo Fínsku teraz oživuje agresia Moskvy na Ukrajine, 1 300-kilometrová hranica s Ruskom, ale aj historické skúsenosti. V roku 1939 ZSSR na Fínsko zaútočil.
Olej do diskusie o pôsobení aliancie na severe Európy prilial pred niekoľkými dňami Sergej Markov, kontroverzný poradca ruského prezidenta Vladimira Putina. "Fínsko by malo myslieť na dôsledky, keď zvažuje vstup do NATO. Malo by sa pýtať, či to nerozpúta tretiu svetovú vojnu,“ vyhlásil Markov. Zároveň obvinil Fínsko, Švédsko, Poľsko a pobaltské krajiny z rusofóbie. "Antisemitizmus rozpútal druhú svetovú vojnu, rusofóbia môže začať tretiu svetovú vojnu,“ uviedol Markov pre švédske a fínske médiá.
Helsinki a Štokholm sa ostro ohradili proti slovám Putinovho poradcu. Stubb tvrdí, že členstvo v NATO by posilnilo bezpečnosť Fínska a zlepšilo obranné kapacity. O tom chce viesť otvorenú debatu. "Vstup do aliancie bude možný len na základe širokej verejnej podpory a dohody medzi kľúčovými štátnymi inštitúciami,“ uviedol Stubb v komentári pre Carnegieho nadáciu pre medzinárodný mier.
Národný konsenzus
Súčasný fínsky prezidenta Sauli Niinistö tvrdí, že o vzťahu s NATO budú musieť nakoniec rozhodnúť občania v celonárodnom hlasovaní. "Táto otázka sa musí opierať o národný konsenzus a pred konečným rozhodnutím si vyžaduje referendum,“ uviedla minulý týždeň hlava štátu pre verejnoprávnu televíziu a rádio Yle. Stubb sa podľa agentúry Reuters zatiaľ nevyjadril, čo si o hlasovaní myslí.
Budúceho premiéra niektorí jeho kritici, aj pre jeho postoj k NATO, ale najmä pre liberálny pohľad na ekonomiku, označujú za príliš pravicového. Môže mať problém i so svojimi koaličnými partnermi, z ktorých niektorí sú ľavicovo zameraní. Stubb však takého škatuľky odmieta. "Podľa mňa som realista, čo sa týka ekonomickej politiky. Uprednostňujem podnikanie a znižovanie daní,“ cituje ho spravodajská stránka yle.fi.
Stubb študoval na prestížnych svetových univerzitách, ako sú parížska Sorbonna či London School of Economics. Označuje sa za EÚ „šprta“ a športového fanatika. Pravidelne behá maratóny a súťaží v triatlone. Je veľmi aktívny na sociálnej sieti Twitter a hovorí piatimi jazykmi. Pochádza zo švédskej menšiny vo Fínsku.