Svetoví lídri dúfajú, že sa s Teheránom podarí uzavrieť dohodu do 20. júla. V rokovaniach však naďalej pretrvávajú hlboké rozpory, ktoré bude ťažké prekonať. Rozhovory by mali v rakúskej metropole pokračovať do piatku.
Na rozhovoroch koordinovaných šéfkou európskej diplomacie Catherine Ashtonovou sa okrem Iránu zúčastňujú zástupcovia USA, Ruska, Číny, Británie, Francúzska a Nemecka. Cieľom takzvanej skupiny 5 + 1 je obmedziť iránsky jadrový program tak, aby sa zaručila jeho mierová povaha, bez možnosti vývoja atómovej zbrane. Výmenou by sa zrušili medzinárodné sankcie, ktoré boli proti Iránu uvalené.
Ani pri štvrtom májovom kole rokovaní sa však obe strany neboli schopné dohodnúť na tom, v akom rozsahu môže Teherán ďalej obohacovať urán. Rozsah, na ktorom trvá Irán, by podľa veľmocí umožňoval vyrobiť jadrové zbrane.
Podľa agentúry Reuters by neúspech rokovaní znamenal hrozbu novej vojny na Blízkom východe. Izrael, ktorý považuje jadrový program Teheránu za ohrozenie vlastnej existencie, by vraj mohol na vlastnú päsť zaútočiť na jadrové zariadenia islamskej republiky, a vyvolať tak oveľa väčší konflikt.
Irán odmieta, že by zamýšľal využiť svoj jadrový program na iné než civilné účely. Výskum jadra sa vraj sústredí hlavne na využitie v energetike a medicíne. Podľa amerických diplomatov citovaných agentúrou Reuters hovorili zástupcovia USA a Iránu pri príležitosti jadrových rozhovorov tiež na tému aktuálnej bezpečnostnej situácie v Iraku.